Keď si predstavíte stravu vojakov, pravdepodobne vás napadnú konzervy alebo instantné jedlá bez chute. Realita však bola často ešte menej príťažlivá. Už od prvých dní existencie veľkých armád bolo výzvou nasýtiť obrovský počet hladných vojakov jedlom, ktoré síce nemuselo lahodiť oku, ale muselo byť sýte a aspoň trochu chutné. Typickým príkladom takejto kurióznej armádnej „špeciality“ bolo aj obľúbené jedlo americkej armády, známe ako „Shit on a Shingle“ (skrátene S.O.S.), čo by sme mohli voľne preložiť ako „bordel na šindli“.
Nečakaná vojenská pochúťka
Toto bizarné jedlo má svoje korene ďaleko v histórii amerických ozbrojených síl. Prvé zmienky o tejto raňajkovej klasike sa objavili v oficiálnych armádnych kuchárskych príručkách už v roku 1910. Hoci si ho dnes už len málokto pamätá, v priebehu 20. storočia bolo toto jedlo doslova hitom v jedálňach americkej armády. Zložením to bolo veľmi jednoduché – sušené, lisované a silne solené hovädzie mäso nakrájané na tenké plátky, ktoré sa pred použitím často namáčalo vo vode, sa pripravovalo v panvici na masle spolu s múkou a smotanou, až kým nevznikla hustá omáčka. Tá sa potom servírovala na obyčajný opečený toast.
Na prvý pohľad a dokonca ani na druhý nešlo práve o gastronomický zázrak. Šedo-béžová farba hustej omáčky s kúskami mäsa veľmi rýchlo inšpirovala vojakov k ironickému pomenovaniu. Napriek tomu však jedlo plnilo svoj účel dokonale – bolo sýte, kaloricky bohaté a hlavne ľahko pripraviteľné vo veľkých množstvách.
Rýchle, sýte a praktické jedlo pre masy
Armádni kuchári toto jedlo obľubovali najmä preto, že bolo nenáročné na prípravu a ingrediencie. Bežné zásoby múky, masla a smotany mali k dispozícii stále, a sušené hovädzie mäso bolo skladovateľné a jednoducho prepraviteľné aj do náročných bojových podmienok. Recept z armádnej kuchárky bol priamo určený na nakŕmenie až 60 hladných vojakov, pričom len na jednu várku sa použilo až 15 libier (približne 6,8 kg) mäsa.
Popularita tohto pokrmu rástla najmä v období oboch svetových vojen, kde sa osvedčila jeho jednoduchosť a vysoká energetická hodnota. Dokonca aj počas konfliktov v Kórei a vo Vietname bolo „S.O.S.“ súčasťou pravidelného menu vojakov, hoci modernizácia a nové technológie postupne viedli k vylepšeniam v kuchyniach a zmene surovín.
Nostalgia v armádnych jedálňach prežila až do roku 1999
Postupom času však americká armáda začala meniť svoje gastronomické návyky. Niekde v druhej polovici 20. storočia vojenské jedálne prešli na modernejšie, zdravšie alternatívy. Klasické sušené hovädzie sa postupne nahrádzalo kvalitnejšími druhmi mäsa, napríklad mletým hovädzím alebo dokonca hydinou. Dôraz sa začal klásť na rozmanitosť, kvalitu surovín a výživovú hodnotu jedál, pričom vzhľad a chuť boli čoraz dôležitejšie.
Napriek tomu tento zvláštny recept neupadol úplne do zabudnutia. Z nostalgických dôvodov sa „S.O.S.“ na vojenských základniach objavoval ešte koncom 90. rokov. Podľa dostupných informácií si ho mohli vojaci v niektorých základniach dopriať naposledy ešte v roku 1999. Odvtedy však už patrí definitívne minulosti.
Dnes už len zvláštna spomienka na vojenskú gastronómiu
Aj keď by dnes asi málokto prejavil veľkú chuť túto zvláštnu špecialitu vyskúšať, nemožno jej uprieť historický význam. „Shit on a Shingle“ je príkladom toho, ako dokáže jednoduché jedlo, ktoré možno nevyzerá práve vábne, efektívne naplniť svoje poslanie – zasýtiť armádu v náročných podmienkach a udržať bojovú morálku.
Ak máte odvahu experimentovať a zároveň ste zvedaví, ako sa cítili vojaci pri svojich armádnych raňajkách, možno je práve teraz čas siahnuť po tejto netradičnej klasike a presvedčiť sa na vlastné chuťové poháriky. A ktovie – možno budete prekvapení.
