Niektorých ľudí dokáže dojať film, reklama či silný ľudský príbeh, zatiaľ čo iní reagujú s odstupom alebo nepochopením. Emocionálne reakcie, vrátane sĺz, sú často vnímané ako prejav precitlivenosti. Psychológia však ukazuje, že v mnohých prípadoch ide o bežnú osobnostnú črtu, nie o slabosť ani poruchu.
Vrodená vyššia citlivosť existuje
V psychológii sa používa pojem zvýšená citlivosť na podnety (odborne sensory processing sensitivity). Ide o temperamentnú črtu, pri ktorej človek intenzívnejšie spracúva zmyslové, emocionálne a sociálne podnety. Takíto ľudia si viac všímajú detaily, silnejšie reagujú na emócie druhých a hlbšie premýšľajú o svojich zážitkoch.
Výskumy naznačujú, že touto črtou disponuje približne 15 až 30 % populácie. Nejde teda o výnimočný jav, ale o jednu z prirodzených variácií ľudskej osobnosti. Dôležité je zdôrazniť, že nejde o diagnózu ani psychickú poruchu.
Súvislosť s empatiou, nie však automaticky s líderstvom
Viaceré vedecké štúdie ukazujú, že ľudia so zvýšenou citlivosťou majú v priemere vyššiu mieru empatie, a to najmä schopnosť lepšie rozpoznávať emócie druhých a reagovať na ne. To môže byť výhodou v medziľudských vzťahoch, v pomáhajúcich profesiách či v tímovej spolupráci.
Zároveň však platí, že vyššia citlivosť sama o sebe nerobí z človeka automaticky lepšieho lídra alebo manažéra. Vedenie ľudí závisí od kombinácie viacerých faktorov – komunikačných schopností, rozhodovania, skúseností, sebaregulácie a schopnosti pracovať so stresom. Citlivosť môže byť jednou z výhod, ale len vtedy, ak ju človek dokáže zvládať a vyvažovať.
Emócie a slzy majú svoju funkciu
Plač je prirodzenou reakciou organizmu na silné emócie – pozitívne aj negatívne. Psychológovia sa zhodujú, že slzy môžu plniť regulačnú a uvoľňujúcu funkciu. Po emocionálnom vypätí často nasleduje úľava alebo zlepšenie nálady, hoci tento efekt nie je rovnaký u každého.
Zároveň je dôležité nepovažovať každú emocionálnu reakciu za znak hlbokej empatie alebo osobnostnej výnimočnosti. Ľudia plačú z rôznych dôvodov a intenzita emocionálnej reakcie sama o sebe nevypovedá o morálnych či vodcovských kvalitách človeka.
Citlivosť má aj svoje limity
Vyššia citlivosť môže byť spojená aj s väčšou náchylnosťou na preťaženie, stres alebo únavu, najmä v hlučnom, chaotickom alebo emocionálne náročnom prostredí. Preto odborníci zdôrazňujú význam sebapoznania, práce s emóciami a nastavovania hraníc.
Citlivosť teda nie je ani výlučnou výhodou, ani slabosťou. Ide o vlastnosť, ktorá môže byť prínosná alebo náročná v závislosti od okolností a schopnosti jednotlivca s ňou pracovať.
Čo z toho vyplýva?
Ak vás dojmú príbehy, filmy či reklamy, neznamená to, že ste slabí alebo precitlivení v negatívnom zmysle slova. Znamená to, že vaše emócie reagujú intenzívnejšie na podnety z okolia. Psychológia dnes potvrdzuje, že ide o reálnu osobnostnú črtu, ktorá má svoje silné aj slabšie stránky.
Kľúčové nie je potláčať citlivosť, ale naučiť sa ju regulovať, rozumieť jej a vedome s ňou pracovať. V takom prípade môže byť zdrojom hlbšieho porozumenia sebe aj druhým – bez idealizácie a bez zbytočných mýtov.
