Obezita je celosvetovým problémom. Podľa mnohých prieskumov má nadváhu či obezitu alarmujúce percento populácie a tento trend sa nevyhýba ani deťom, ktoré priberajú čoraz rýchlejšie. Veľa rodičov pritom netuší, že ich každodenné návyky môžu byť jedným z hlavných dôvodov, prečo aj ich potomkovia postupne bojujú s kilami navyše. V skutočnosti však problém nespočíva iba v jedle, ale často v tom, že s obezitou sa nezačne včas a systematicky pracovať.
Verejná mienka o obéznych ľuďoch býva navyše veľmi skreslená: mnohí si predstavujú, že tí, ktorí trpia obezitou, jednoducho jedia nezdravé jedlá od rána do večera a nehýbu sa. Lenže realita býva oveľa zložitejšia. Ľudia s nadváhou či obezitou sú rôznorodá skupina s vlastnými príbehmi, zdravotnými problémami a životnými situáciami. Niektorí sa dokonca aj pri relatívne normálnom stravovaní dostanú do bludného kruhu kilá dole/kilá hore a výsledok je, že nevedia, kde robia chybu.
V nasledujúcom texte sa pozrieme na to, ako sa v rodinách nenápadne prenáša obezita „z generácie na generáciu“, čo všetko má vplyv na zdravú hmotnosť a prečo sa často nevypláca zvaliť vinu na jediného „vinníka“.
Rodinné vzorce a „neviditeľné“ kalórie
Predstavme si bežnú rodinu, kde sa o výžive príliš nediskutuje, pretože jej členovia sa spoliehajú na zaužívané zvyky: dať si vyprážaný rezeň s majonézovým šalátom, niečo sladké k rannej káve, na desiatu pečivo so salámou, večer chrumky či sladené nápoje. Keď sa nad tým niekto zamyslí, hneď povie: „Veď to je normálne, takto to robíme odjakživa.“ Najväčším klamom však môže byť samotné slovo „normálne“. Ak sa všetci v rodine stravujú rovnako (a pritom sú viacerí obézni), často prichádza akési kolektívne ospravedlnenie: „Ak to robí každý, problém asi nie je v nás.“
Takzvané neplnohodnotné jedlo
Mnohí z nás narazili na situáciu, keď si človek s obezitou úprimne myslí, že „nič nejedol“, no pri podrobnejšom rozhovore zistíme, že jeho denné kalórie tvoria sladkosti, sušienky, chlieb s maslom či rýchlo zhltnuté pečivo so salámou. Problém je v tom, že ľudia tieto „drobnosti“ často nepokladajú za plnohodnotné jedlo a akoby na ne zabúdajú. Môže ísť o sušienky k čaju, sladené nápoje počas dňa alebo maškrty neskoro večer. Kalórie sa tak zbierajú a človek má pocit, že skoro nič nejedol.
Ak navonok vyzerajú tieto jedlá nevýznamne, v skutočnosti dokážu nazbierať stovky kilokalórií denne. Aj preto je dôležité sledovať, čo všetko a kedy skonzumujeme – nielen pri hlavných jedlách, ale aj pri takzvanom „zobkaní“.
Dedičnosť a rodinná predispozícia
Nedá sa poprieť, že pri obezite sa do určitej miery uplatňujú aj gény. Z evolučného hľadiska bolo pre ľudí výhodné vedieť si ukladať rezervy na horšie časy. Ak sa v rodine dedia gény, ktoré napomáhajú rýchlemu ukladaniu tuku, môže to znamenať, že títo ľudia ľahšie priberú a ťažšie chudnú. Avšak je veľký rozdiel medzi tým, keď sa niekto vyhovára výlučne na genetiku, a reálnou rodinnou predispozíciou.
Gény neznamenajú všetko
Aj keby ste mali predispozíciu na ukladanie tuku, neznamená to, že musíte nevyhnutne skončiť obézni. Rozhoduje aj množstvo ďalších faktorov, ako celkový životný štýl (pohyb, spánok, úroveň stresu), sociálno-ekonomická situácia (finančné možnosti, prístup k športoviskám či kvalitným potravinám) a rodinné prostredie.
Rodičia ako vzor pre deti
Dieťa nie je autonómna jednotka, ktorá vznikne vo vzduchoprázdne. Kopíruje správanie, ktoré vidí u dospelých, a to sa týka aj výživy či pohybu. Ak napríklad mama a otec takmer nešportujú a ich denným jedálničkom sú vysokokalorické jedlá, je veľmi pravdepodobné, že dieťa sa nebude vyhýbať rovnakým návykom.
Keď chceme motivovať deti, začnime od seba
Ak rodič chce, aby dieťa jedlo viac zeleniny, nemôže mu to nariadiť, zatiaľ čo sám večer pojedá slané pochúťky pred televízorom. Dieťa si rýchlo všimne rozpor medzi slovami a skutkami. Rodičia môžu formovať preferencie detí už od útleho veku tým, že budú variť pestré, nutrične bohaté jedlá a zapoja deti do procesu prípravy.
Taktiež neslobodno zabúdať na pohyb. Ak rodina raz za čas spolu vybehne na túru, zabehne si alebo sa aspoň poprechádza v prírode, deti majú prirodzený vzor a vidia, že pohyb nie je trest, ale môže byť zábavou.
Sociálne prostredie a šikana
V školskom prostredí to, žiaľ, často býva tak, že obézne deti zažívajú nielen posmešky, ale aj vylúčenie z kolektívu. Spolužiaci ich môžu vnímať ako pomalšie, neohrabanejšie či menej schopné v telocviku. Takéto zážitky môžu viesť k zníženému sebavedomiu a k tomu, že dieťa radšej zostane doma pri počítači, ako by malo čeliť posmechu na ihrisku.
Odlišnosti v jedálničku môžu zvýrazniť sociálnu stigmu
Ak sa obézne dieťa rozhodne držať diétu alebo začať jesť inak než rovesníci, môže sa ešte viac odlišovať. Spolužiaci si začnú všímať, že pije napríklad čistú vodu namiesto sladených nápojov a neraňajkuje to, čo ostatní. Zo začiatku to môže vyvolať rešpekt, ale ak sa váha dieťaťa viditeľne nemení alebo chudnutie ide pomaly, kolektív mu môže dať najavo, že „ani to mu nepomáha“.
V tejto fáze je preto nesmierne dôležité, aby dieťa malo podporu doma. Aby rodičia nielen ocenili každé jeho úsilie, ale mu aj pomohli v každodennej praxi: zladili stravu v celej rodine a nezaťažovali ho prísnymi diétami ako jediného člena domácnosti.
Obezita ako zdravotný problém, nie len ako otázka vôle
Mnohí odborníci zdôrazňujú, že obezita je komplexný zdravotný stav. Nejde iba o slabú vôľu či nejaký estetický problém. V dôsledku obezity sa môžu rozvinúť vážne ochorenia, ako cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak, srdcovo-cievne choroby, ale aj problémy s kĺbmi či chrbticou.
Prečo je dobré vyhľadať odbornú pomoc
Riešenie obezity môže zahŕňať viacero prístupov – od zmeny stravy a pohybových návykov, cez psychologickú či nutričnú poradňu až po farmakologickú liečbu. V súčasnosti existujú lieky, ktoré dokážu znížiť chuť do jedla a spomaliť trávenie tak, aby sa dostavil pocit sýtosti skôr. Dôvodom, prečo u niektorých ľudí zaberajú, je aj to, že sú hradené z vlastného vrecka a človek si tak viac uvedomuje, že investuje financie do vlastného zdravia. Táto „sebamotivácia“ môže byť významná, najmä ak už mal niekto viaceré neúspešné pokusy o chudnutie.
Prečo je prevencia jednoduchšia než liečba
Každý, kto sa už pokúšal zbaviť nadbytočných kíl, potvrdí, že je to oveľa náročnejšie, ako váhu si vôbec nenabrať. Preto by sme sa mali zamerať najmä na prevenciu, a to už od detstva.
Dostatočný a vhodný pohyb
- Nemusí to byť vrcholový šport. Úplne postačí, ak sa s deťmi pravidelne prejdete, zahráte loptové hry alebo bicyklujete.
- Dôležité je vypestovať si pozitívny vzťah k pohybu, nie ho vnímať ako nutné zlo.
Pestrá a nutrične hodnotná strava
- Zelenina a ovocie nie sú „strašiak“, ale základ. Navyše, veľakrát môže byť atraktívne pripravená zelenina (nakrájaná na kúsky, v rôznych tvaroch) pre deti príjemná zábava.
- Zbytočné „zobkanie“ sladkostí alebo slaných pochúťok rýchlo zvýši denný príjem kalórií, pričom človek často ani nemá pocit, že niečo zjedol.
Psychická podpora a vhodná atmosféra
- Ak chceme, aby sa dieťa nebálo hovoriť o svojich problémoch (vrátane nadváhy), malo by cítiť, že nie je automaticky odsúdené alebo zosmiešňované.
- Rodina by mala držať spolu, či už ide o prípravu jedla, spoločné športové aktivity alebo návštevy odborníkov.
Praktický záver: Pohyb a čas sú dôležitejšie než prísne diéty
Ak sa vo vašej rodine objaví problém s nadváhou, najlepšie, čo môžete urobiť, je prestať hľadať konkrétneho vinníka (či už gény, „zlú stravu“ alebo nedostatok motivácie) a začať pozerať na životný štýl komplexne. Rodičia môžu výrazne pomôcť, ak sami začnú meniť svoje zvyky – či už ide o varenie, nakupovanie, alebo voľnočasové aktivity.
Endokrinológovia a výživoví poradcovia sa zhodujú, že bez pravidelného pohybu je boj s obezitou veľmi ťažký. Ak má rodina možnosť vyraziť do prírody, spoločne zapojiť deti do športu alebo im ukázať, že je normálne sa trochu spotiť a aj unaviť, výsledok sa zvyčajne dostaví v podobe lepšej kondície a pomaly, ale isto, aj úbytku hmotnosti.
A nakoniec:
- Nenechajte sa odradiť, ak vás čakajú neúspechy. Zmena životného štýlu trvá mesiace či roky.
- Zapojte do procesu celú rodinu. Nie je fér, aby dieťa diétovalo osamote, zatiaľ čo ostatní si užívajú sladkosti.
- Úspech môžu priniesť aj drobné kroky, ako je kratší čas strávený pri počítači či TV a viac pohybu na čerstvom vzduchu.
- Ak je nadváha alebo obezita značná, nebojte sa konzultácie s odborníkmi. Správna diagnostika, stanovenie cieľov a prípadná farmakologická podpora môžu byť zásadné.
Zhrnutie:
Obezita je zložitý stav, ktorý postihuje ľudí rôzneho veku, pohlavia a životných štýlov. Rodina tu zohráva kľúčovú úlohu, pretože práve ona dokáže ovplyvniť každodenné návyky dieťaťa i dospelých členov. Hoci gény môžu hrať svoju úlohu, často sú to práve nevhodné stravovacie a pohybové zvyklosti, ktoré vedú k rastúcim kilám. Riešením je predovšetkým komplexná, dlhodobá a spoločná snaha o zdravší život – a to vo forme lepšieho výberu potravín, pravidelného pohybu a v neposlednom rade aj psychickej podpory.
Tým, že sa zameriame na prevenciu, môžeme ušetriť deťom dlhodobý boj s obezitou. A ak je už problém prítomný, stojí za to spojiť sily, vyhľadať odbornú pomoc a začať s malými, ale poctivými zmenami, ktoré prinesú lepšie zdravie a kvalitu života pre celú rodinu.
