Alkohol bol odpradávna súčasťou rôznych spoločenských rituálov. Napriek tomu, že mnohí ľudia ho stále spájajú s príjemným oddychom či oslavami, odborníci sa jednoznačne zhodujú na tom, že dlhodobá a pravidelná konzumácia alkoholu nepôsobí na naše telo priaznivo. Negatívne ovplyvňuje mozgové bunky, zaťažuje obličky a môže podkopávať odolnosť organizmu voči chorobám. Podľa viacerých štúdií pritom existuje veková hranica, od ktorej by sme mali alkohol definitívne vyradiť z nášho životného štýlu.
Rozsiahla štúdia v The Lancet
V renomovanom zdravotníckom periodiku The Lancet vyšla komplexná štúdia, ktorá sa zamerala na vplyv a dôsledky pitia alkoholu v rámci 195 krajín sveta. Táto práca vznikla v spolupráci so spoločnosťou Global Burden of Diseases a jej cieľom bolo vytvoriť prehľad rizík, do akej miery sa pitie alkoholu podpisuje na zdraví ľudí rôzneho veku, pohlavia a geografickej polohy.
Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo mladým ľuďom výskumníci neodporúčajú piť alkohol vôbec, u osôb starších ako štyridsať rokov sa podľa ich zistení môžu objaviť isté minimálne pozitíva. Tieto potenciálne prínosy sa však spájajú iba s nepatrným množstvom alkoholu (napr. polovica pohára vína) a týkajú sa výlučne tých, ktorí netrpia žiadnymi vážnymi zdravotnými komplikáciami. V praxi to znamená, že aj keď by u niektorých osôb mohlo dôjsť k malému pozitívnemu efektu, v reálnom živote treba brať do úvahy vlastný zdravotný stav, prípadne ďalšie rizikové faktory, ktoré môžu tento pozitívny efekt úplne vyvrátiť.
Kedy nie je vhodné konzumovať alkohol?
V prvom rade je potrebné rešpektovať zákonnú vekovú hranicu. V Českej republike nesmie alkohol požívať osoba mladšia ako 18 rokov a podobné limity platia vo väčšine krajín, Slovensko nevynímajúc. Druhou kľúčovou životnou etapou, keď sa alkoholu treba vyhnúť, je tehotenstvo – a to počas jeho celej dĺžky. V týchto mesiacoch je ženské telo pod zvýšenou záťažou a každá dávka alkoholu môže predstavovať hrozbu nielen pre budúcu matku, ale aj pre zdravý vývoj plodu.
Spomínaná štúdia potvrdzuje, že expozícia alkoholu počas tehotenstva zvyšuje riziko vrodených vád, spomaľuje rast plodu, môže zapríčiniť jeho predčasné úmrtie či dokonca viesť k tzv. fetálnemu alkoholovému syndrómu. Ten často sprevádza postihnutého celý život a žiaľ, doteraz neexistuje žiadna spoľahlivá liečba na zmiernenie všetkých príznakov.
Rovnako sa pitie alkoholu neodporúča pacientom s metabolickými ochoreniami – najmä diabetici si musia dávať pozor na výkyvy hladiny cukru v krvi. Nevhodné je to aj pre ľudí s neurodegeneratívnymi poruchami (napríklad s Parkinsonovou chorobou alebo sklerózou multiplex), kde alkohol dokáže prehĺbiť príznaky a zhoršiť ich zdravotný stav.
Zásadný vplyv na vznik demencie
Výskumníci v rámci spomenutej štúdie zdôrazňujú, že riziko demencie sa vo vyššom veku spája aj s dlhodobou konzumáciou alkoholu. Odhaduje sa, že ak by sa ľudia úplne vyhli alkoholu, mohlo by sa približne 45 % prípadov demencie úplne odvrátiť alebo aspoň podstatne oddialiť. Na to by si mali dať pozor hlavne seniori po sedemdesiatke, pretože v tomto veku sa riziko vzniku demencie výrazne zvyšuje.
Zhoršovanie stavu nervových buniek sa so stúpajúcim vekom prirodzene zrýchľuje a alkohol tento proces ešte urýchľuje. Navyše s vyšším vekom môže klesať miera fyzickej aktivity, čo je ďalším dôležitým faktorom podporujúcim vznik demencie. K tomu sa pridáva aj riziko vysokého krvného tlaku, oslabená imunita či stavy delíria, ktoré môžu prispieť k celkovej krehkosti mozgových funkcií.
Prečo by sme po sedemdesiatke mali zvážiť abstinenciu?
Alkohol neškodí len nervovým bunkám – môže byť nebezpečný aj v kombinácii s liekmi, ktoré seniori často užívajú vo zvýšenom množstve. Metabolizmus starších ľudí je pomalší, preto sa účinky alkoholu v tele môžu hromadiť intenzívnejšie a vyvolávať vážnejšie vedľajšie reakcie. To sa týka tak psychických, ako aj fyzických symptómov.
Ak odborníci tvrdia, že jedinci nad 70 rokov by mali zvážiť úplnú abstinenciu, je to predovšetkým preto, aby sa predišlo poškodeniu nervového systému a znížilo sa riziko demencie či iných neurodegeneratívnych ochorení. Mozog seniora sa zotavuje oveľa pomalšie, a preto mu každý nepriaznivý vplyv škodí vo vyššej miere.
Menšie množstvo neuškodí – alebo predsa?
Z vedeckých poznatkov vyplýva, že najlepší spôsob, ako redukovať riziká spojené s alkoholom, je jednoducho nepiť. Mnohí ľudia sa snažia argumentovať tým, že „len jedna malá pohárik sem-tam“ určite neuškodí. Pravda je však taká, že reakcia každého organizmu je individuálna a aj malé množstvo môže ovplyvniť určité telesné funkcie. Závisí to od zdravotného stavu, genetiky a mnohých iných premenných.
V žiadnom prípade by sme sa nemali spoliehať na to, že „veď výskum hovorí, že troška vína občas pomáha“. Vo vedeckých štúdiách sú skúmané rôzne skupiny ľudí so špecifickými podmienkami, ktoré sa nemusia prekrývať s naším reálnym životom. Preto je dôležité vždy vnímať kontext a konzultovať prípadné obavy s lekárom.
Zhrnutie a odporúčanie
Zlúčením všetkých uvedených faktov možno povedať, že abstinencia je vo väčšine prípadov tou najbezpečnejšou cestou. Ak sa chystáte na oslavu alebo rodinnú udalosť, skúste namiesto tradičných alkoholických nápojov siahnuť po nealkoholickom kokteile, ovocnej šťave či bylinkovom čaji. Pravdepodobne zistíte, že atmosféru si dokážete užiť rovnako – a vaše telo vám časom poďakuje.
Najdôležitejšie je mať na pamäti vlastný zdravotný stav, prípadné diagnózy a vek. Pokiaľ človek už dosiahol určitý vekový míľnik (najmä sedemdesiatku), prínosy alkoholu sú prakticky nulové, zatiaľ čo zdravotné riziká môžu zásadne narastať. A keď vieme, že vynechanie alkoholu môže zabrániť takmer polovici prípadov demencie alebo ju aspoň oddialiť, stojí za to zamyslieť sa, či nám ten poldecák na prípitok skutočne stojí za to.
