Čeľusť patrí medzi najsilnejšie časti ľudského pohybového aparátu. Žuvacie svaly dokážu vyvinúť veľký tlak, vďaka ktorému bez problémov rozžujeme tvrdé potraviny. Problém však nastáva vtedy, keď sú tieto svaly nadmerne aktívne počas spánku – bez toho, aby si to človek uvedomoval.
VIDEO: Pripomeňte si techniku správneho čistenia zubov
Video nižšie slúži ako rýchle osvieženie základov dentálnej hygieny (správne čistenie síce bruxizmus nevylieči, no je dôležité pre ochranu zubov a ďasien):
Výsledkom môžu byť ranné bolesti hlavy, stuhnutosť v oblasti čeľuste, únava tvárových svalov či zvýšená citlivosť zubov. Jednou z častých príčin týchto ťažkostí je bruxizmus, teda nevedomé zatínanie alebo škrípanie zubov.
Čo je bruxizmus a ako často sa vyskytuje?
Bruxizmus je stav charakterizovaný opakovanou, mimovoľnou aktivitou žuvacích svalov, ktorá sa prejavuje zatínaním zubov alebo ich škrípaním. Môže sa vyskytovať počas spánku (spánkový bruxizmus), ale aj počas bdelého stavu, napríklad pri sústredení alebo strese.
Podľa odborných odhadov sa spánkový bruxizmus vyskytuje približne u 8 až 20 % dospelej populácie, pričom presné čísla sa líšia v závislosti od metodiky výskumu. Mnohí ľudia o ňom vôbec netušia, pretože prebieha počas spánku.
Prečo si ho človek často neuvedomuje
Škrípanie zubov môže byť hlučné, no človek sám ho spravidla nepočuje. Na problém často upozorní až partner alebo spolubývajúci. V iných prípadoch sa bruxizmus odhalí pri zubnom vyšetrení – napríklad podľa obrusovania zubov, mikrotrhlín v sklovine alebo preťaženia čeľustného kĺbu.
Typickými sprievodnými príznakmi sú:
- ranné bolesti hlavy, najmä v spánkovej oblasti
- bolesť alebo stuhnutosť žuvacích svalov
- citlivosť zubov
- pocit napätia v oblasti tváre alebo uší
Príčiny nie sú jednoznačné
Presná príčina bruxizmu nie je jednoznačne stanovená. Odborníci sa zhodujú, že ide o komplexný jav, pri ktorom zohráva úlohu centrálny nervový systém, kvalita spánku a psychické faktory.
Medzi faktory, ktoré môžu zvyšovať riziko bruxizmu, patria:
- dlhodobý stres a úzkosť
- poruchy spánku, vrátane spánkového apnoe
- nadmerná konzumácia kofeínu alebo alkoholu
- niektoré neurologické ochorenia
- užívanie určitých liekov (napr. niektoré antidepresíva)
Treba však zdôrazniť, že prítomnosť týchto faktorov automaticky neznamená, že človek bruxizmom trpí.
Je bruxizmus nebezpečný?
Mierne formy bruxizmu nemusia viesť k vážnym zdravotným následkom. Pri dlhodobom alebo intenzívnom škrípaní však môže dôjsť k:
- nadmernému opotrebovaniu zubnej skloviny
- vzniku prasklín alebo zlomenín zubov
- zvýšenej citlivosti zubov
- preťaženiu temporomandibulárneho (čeľustného) kĺbu
To sa môže prejaviť bolesťou čeľuste, obmedzeným otváraním úst alebo bolesťou vyžarujúcou do uší a spánkov.
Aké sú možnosti riešenia
Liečba bruxizmu závisí od jeho závažnosti a príčiny. Najčastejším riešením sú individuálne zhotovené zubné dlahy, ktoré chránia zuby pred poškodením a znižujú preťaženie svalov a kĺbov.
Dôležitú úlohu zohráva aj:
- úprava spánkovej hygieny
- znižovanie stresu
- obmedzenie kofeínu a alkoholu, najmä vo večerných hodinách
V závažných a pretrvávajúcich prípadoch môže lekár zvážiť aj aplikáciu botulotoxínu do žuvacích svalov, ktorá dočasne zníži ich nadmernú aktivitu. Ide však o špecializovaný zákrok, používaný len v presne indikovaných situáciách.
Kedy vyhľadať odborníka?
Ak sa pravidelne budíš s bolesťou hlavy, cítiš napätie v čeľusti alebo si všimneš zvýšenú citlivosť zubov, je vhodné obrátiť sa na zubného lekára alebo stomatológa. Včasné zachytenie problému môže predísť trvalému poškodeniu zubov aj dlhodobým bolestiam.
