Každý človek má inú mieru flexibility, schopnosti učiť sa nové veci a prispôsobovať sa zmenám. To, ako reagujeme na nové výzvy, často odhaľuje, či sme otvorení učeniu a rastu, alebo či sa bránime a ostávame v komfortnej zóne.
Niektoré vety, ktoré používame v práci alebo v osobnom živote, môžu naznačovať náš prístup k zmene a riešeniu problémov. Ich použitie neznamená, že človek je „hlúpy“, ale môžu byť signálom, že má ťažkosti s adaptáciou alebo preberaním zodpovednosti.
1. „Takto sme to nikdy nerobili.“
Táto veta často vyjadruje odpor voči novým postupom. Je prirodzené cítiť neistotu, keď sa mení zaužívaný systém, no výskumy ukazujú, že flexibilita a ochota skúšať nové riešenia sú dôležité pre osobný aj pracovný rast. Odmietanie nového môže viesť k stagnácii, zatiaľ čo otvorenosť k zmene prináša nové príležitosti.
2. „Je mi to jedno.“
Každý môže mať dni, keď je unavený alebo bez motivácie. Ale ak túto vetu používame v situáciách, ktoré si vyžadujú zodpovednosť alebo rozhodovanie, môže to pôsobiť ako rezignácia. V psychológii sa tomu hovorí naučená bezmocnosť – stav, keď má človek pocit, že nemá vplyv na výsledok. Uvedomenie si tohto mechanizmu je prvým krokom k zmene.
3. „Ja nemôžem.“
Slová „nemôžem“ môžu znamenať dve veci – skutočné obmedzenie (napr. zdravotné či časové) alebo jednoducho neochotu vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Výskumy z oblasti osobnostného rastu ukazujú, že ľudia, ktorí dokážu robiť malé kroky mimo komfortnej zóny, si postupne budujú väčšiu odolnosť a sebadôveru.
4. „To nie je súčasť mojej práce.“
Je pravda, že každý má presne stanovené pracovné povinnosti. No výskumy v oblasti kariérneho rozvoja ukazujú, že ľudia, ktorí sú ochotní niekedy urobiť niečo navyše alebo prejaviť iniciatívu, majú väčšiu šancu profesionálne napredovať. Naopak, striktne odmietavý postoj môže pôsobiť, že človek nie je tímový hráč.
5. „Nič mi nejde.“
Sebaľútosť a neustále zameriavanie sa na vlastné zlyhania môže viesť k zníženému sebavedomiu. Psychológia pozná tento jav ako negatívny self-talk – vnútorný dialóg, ktorý ovplyvňuje našu motiváciu. Kto si často opakuje, že mu „nič nejde“, skôr sa vzdá. Naopak, realistický, ale povzbudzujúci pohľad na vlastné schopnosti podporuje vytrvalosť.
6. „To nie je moja chyba.“
V tímoch sa občas stáva, že sa niečo nepodarí. Odhadzovanie viny na druhých je prirodzený obranný mechanizmus, no brzdí riešenie problému. Výskumy v oblasti leadershipu ukazujú, že ľudia, ktorí dokážu priznať svoj podiel na chybe, pôsobia dôveryhodnejšie a prispievajú k rýchlejšiemu riešeniu situácie.
7. „To nie je fér.“
Život skutočne nie je vždy spravodlivý. Časté používanie tejto vety môže naznačovať, že človek sa sústredí viac na nespravodlivosť ako na hľadanie riešení. Psychológovia odporúčajú skôr prístup „čo môžem urobiť ja?“, ktorý dáva väčší pocit kontroly a pomáha spracovať nepríjemné situácie.
Zhrnutie
Používanie týchto viet ešte nemusí znamenať, že človek je „nemúdry“. Môžu byť prejavom stresu, únavy či dočasnej rezignácie. No ak sa stávajú bežnou súčasťou komunikácie, môžu signalizovať problémy s adaptabilitou, zodpovednosťou alebo motiváciou.
Psychológia ukazuje, že práve schopnosť učiť sa z chýb, prijať nové výzvy a hľadať riešenia namiesto výhovoriek je jedným z najlepších predpokladov osobného aj profesionálneho rastu.
