Výskum starnutia sa v posledných desaťročiach sústreďuje na hľadanie faktorov, ktoré dokážu ovplyvniť dĺžku života a kvalitu zdravia vo vyššom veku. Jedným z najzaujímavejších objavov je proteín Klotho, pomenovaný po gréckej bohyni osudu, ktorá pradie niť života. Jeho existencia bola objavená pomerne nedávno, no už dnes patrí medzi najviac skúmané molekuly súvisiace s dlhovekosťou.
Čo je proteín Klotho?
Klotho je proteín, ktorý sa u ľudí tvorí predovšetkým v obličkách a v mozgu. Existuje vo dvoch formách:
- membránová forma – viaže sa na povrch buniek
- rozpustná forma (s-Klotho) – uvoľňuje sa do krvi a môže pôsobiť na rôzne orgány v tele
Je známe, že tento proteín ovplyvňuje viacero biologických procesov:
- reguluje metabolizmus vápnika a fosfátov, čo je dôležité pre zdravie kostí a zubov
- podieľa sa na ochrane buniek pred oxidačným stresom
- zasahuje do tzv. WNT signálnej dráhy, ktorá riadi rast a obnovu buniek
Ako súvisí Klotho so starnutím?
Štúdie ukázali, že hladiny Klotho v ľudskom tele s vekom klesajú. Nízka hladina je spojená so zhoršeným zdravím, rýchlejším biologickým starnutím, slabšou kognitívnou výkonnosťou, rednutím kostí a vyšším rizikom ochorení, ako sú:
- osteoporóza
- arterioskleróza
- Alzheimerova choroba
Zatiaľ však nie je možné povedať, že Klotho priamo predlžuje život u ľudí. Vieme len to, že jeho nedostatok koreluje s horším zdravotným stavom.
Výsledky výskumu na zvieratách
Najsilnejšie dôkazy zatiaľ pochádzajú z experimentov na myšiach a opiciach:
- Myši s vyššou hladinou Klotho žili o 15–20 % dlhšie, mali silnejšie svaly, pevnejšie kosti a lepšie výsledky v testoch pamäti. V ich mozgu sa tvorilo viac nových neurónov a prejavovala sa vyššia aktivita imunitných buniek, ktoré chránia pred poškodením.
- U opíc (rhesus makakov) podanie jednej dávky Klotho zlepšilo pracovnú pamäť na približne dva týždne.
Tieto výsledky sú veľmi sľubné, no ide stále len o predklinické štúdie.
Možnosti využitia u ľudí
Vedci dnes skúmajú, ako by bolo možné Klotho u ľudí účinne a bezpečne zvýšiť. Uvažuje sa o troch cestách:
- Genová terapia – bunky by boli upravené tak, aby produkovali viac Klotho.
- Priame podávanie proteínu – podobne ako inzulín či iné biologické lieky.
- Lieky stimulujúce vlastnú tvorbu Klotho – skúma sa napríklad vplyv statínov alebo aktívnych foriem vitamínu D.
Treba zdôrazniť, že tieto prístupy sú zatiaľ vo fáze výskumu a neexistujú žiadne klinické štúdie, ktoré by preukázali ich účinnosť a bezpečnosť u ľudí.
Čo si môžeme odniesť už dnes?
- Pravda je, že Klotho je dôležitý marker zdravia a dlhovekosti.
- Pravda je aj to, že nízka hladina súvisí s rýchlejším starnutím a vyšším rizikom chorôb.
- Zatiaľ však nevieme, ako ho cielene a bezpečne zvyšovať u ľudí.
Budúci výskum ukáže, či sa Klotho stane základom tzv. terapie dlhovekosti alebo zostane len významným ukazovateľom biologického veku.
