Koncom apríla zasiahla Španielsko veľká energetická kríza. Masívny blackout, teda úplný výpadok elektrickej siete, potrápil celú krajinu takmer celý deň. Španielska vláda a odborníci teraz detailne preskúmali okolnosti incidentu a zverejnili výsledky vyšetrovania. Ukázalo sa, že príčin nebolo málo, pričom jednou z hlavných boli práve uhoľné elektrárne.
Čo sa vlastne v Španielsku stalo?
Španielsko je jedným z európskych lídrov vo výrobe zelenej energie. Vyše polovice spotrebovanej elektriny v krajine pochádza z obnoviteľných zdrojov – solárnych panelov a veterných elektrární. Na prvý pohľad ide o pozitívnu správu, no zároveň vzniká problém, ak výroba presiahne aktuálnu potrebu. Presne to sa stalo aj v deň výpadku, keď slnečné a veterné elektrárne produkovali príliš veľké množstvo energie.
Elektrická sieť totiž musí byť v perfektnom rovnovážnom stave. Výroba energie musí presne zodpovedať jej spotrebe – akékoľvek výkyvy sú nežiaduce a môžu byť veľmi nebezpečné. Preto keď svieti slnko alebo silno fúka, produkcia energie dosahuje svoje maximá a vzniká nadbytok, ktorý distribučná sieť musí zvládnuť okamžite regulovať.
Nedostatočná flexibilita ako zásadný problém
Veľkým problémom súčasných energetických systémov je to, že ešte stále nevieme elektrinu efektívne skladovať vo veľkom množstve. Preto je dôležité flexibilne prispôsobovať spotrebu aktuálnej produkcii. To znamená, že ideálne je zapnúť energeticky náročné spotrebiče v čase, keď sa vyrobí najviac elektriny – napríklad pri silnom vetre alebo jasnom slnku.
Aby bola takáto regulácia efektívna, odberatelia elektriny sú motivovaní cenovými výhodami. Elektrárne a odberatelia, ktorí vedia svoju spotrebu a výrobu pružne prispôsobiť potrebám siete, dostávajú za túto „flexibilitu“ odmenu. Na stabilizácii elektrickej siete sa pritom okrem obnoviteľných zdrojov podieľajú aj klasické zdroje, vrátane záložných uhoľných elektrární.
Uhoľné elektrárne situáciu zhoršili
V španielskom prípade však uhoľné elektrárne nielenže nepomohli, ale situáciu dokonca výrazne zhoršili. Aj napriek tomu, že mali dostávať zaplatené práve za svoju schopnosť rýchlo a presne reagovať na pokyny operátora siete, viaceré elektrárne tieto pokyny ignorovali alebo ich technicky nezvládli. Jedna veľká uhoľná elektráreň bola dokonca v čase výpadku mimo prevádzky kvôli plánovanej údržbe a nemala pripravenú adekvátnu náhradu. Iné uhoľné elektrárne zas namiesto stabilizácie spôsobovali ďalšie kolísanie napätia, čo napokon vyústilo do reťazovej reakcie.
Blackout ako výsledok zlyhaní v regulácii
Samotný výpadok nastal, keď sa v dôsledku vysokého napätia začali automaticky odpájať desiatky fotovoltických panelov a veterných turbín. Vyšetrovanie zároveň odhalilo, že viaceré obnoviteľné zdroje boli odpojené skôr, ako to bolo nevyhnutné. Tým sa výpadok ešte viac prehĺbil a predĺžil. Španielsko sa tak ocitlo bez elektriny od obeda až do skorého rána nasledujúceho dňa.
Čo robiť, aby sa blackout neopakoval?
Španielske ministerstvo pre ekologickú transformáciu incident dôkladne analyzovalo a vydalo jasné odporúčania do budúcnosti. Medzi hlavné body patrí:
- Zlepšenie dohľadu nad energetickými zdrojmi, najmä nad tými, ktoré zabezpečujú rovnováhu siete.
- Posilnenie flexibility výroby a spotreby elektriny – schopnosť rýchlejšie reagovať na výkyvy.
- Modernizácia monitorovacích a kontrolných systémov, aby mohli efektívnejšie reagovať na podobné situácie.
- Vylepšenie cezhraničných prepojení, ktoré umožňujú účinnejšie zdieľanie elektriny s okolitými krajinami.
Situácia v Česku a na Slovensku – varovanie do budúcnosti?
Na porovnanie, v Českej republike pochádza zatiaľ len 13 % elektriny z obnoviteľných zdrojov, čo je v rámci EÚ veľmi nízke číslo. Aj takéto relatívne malé zastúpenie však už teraz spôsobuje operátorom siete nemalé komplikácie. Zabezpečiť stabilnú dodávku elektriny aj pri čiastočne obnoviteľnej výrobe predstavuje výzvu, ktorú musia prevádzkovatelia zvládnuť.
Flexibilita ako kľúčová stratégia úspory
Aj v Česku a na Slovensku sa čoraz viac zdôrazňuje pojem „flexibilita spotreby“. V praxi to znamená, že spotrebitelia sa budú musieť naučiť zapínať elektrické zariadenia najmä vtedy, keď je elektrina lacnejšia a dostupnejšia. Výhodnosť tohto prístupu sa už dnes ukazuje na ponukách energetických spoločností, napríklad ČEZ poskytuje tzv. dynamické tarify.
Tieto tarify umožňujú výrazne ušetriť, ak spotrebitelia presunú energeticky náročné činnosti na presne určený čas – typicky napríklad medzi 12. a 14. hodinou, kedy môžu získať zľavu až do výšky 50 % pôvodnej ceny. Ak sa teda domácnosti naučia premýšľať o svojej spotrebe strategicky, môžu výrazne ušetriť na energiách a zároveň pomôcť udržať elektrickú sieť stabilnú.
Blackout v Španielsku tak slúži ako varovný príklad, že flexibilita a schopnosť prispôsobiť sa dynamike obnoviteľných zdrojov je dnes nevyhnutná pre každú modernú energetickú infraštruktúru. Ak sa toto nepodarí, podobné incidenty môžu zasiahnuť aj ďalšie krajiny.
