Botulotoxín, známejší ako botox, je v estetickej medicíne už niekoľko rokov bežným zákrokom. Kým pôvodne sa využíval hlavne na vyhladenie existujúcich vrások, dnes čoraz viac mladších ľudí vyhľadáva preventívne ošetrenia, ktoré majú vzniku vrások úplne predísť. Odborníci sa však nezhodujú na tom, kedy je na takéto preventívne zákroky ideálny čas a či majú skutočne dlhodobý pozitívny efekt.
Ako vznikajú prvé vrásky?
Ľudská pokožka začína prirodzene starnúť približne od 25. roku života. V tomto období dochádza k postupnému úbytku kolagénu a elastínu, ktoré udržujú pleť pružnú a hladkú. Do tridsiatky sa tak na tvári objavujú prvé jemné mimické vrásky, ktoré sa časom môžu prehlbovať a stávať viditeľnejšími.
Dermatológovia často odporúčajú preventívny botox práve v období, keď si človek prvýkrát všimne jemné línie a záhyby v tvári. Dôvodom je, že včasné zásahy dokážu spomaliť tvorbu hlbších a trvalých vrások.
Čo je preventívny botox?
Na rozdiel od klasického botoxu, ktorý sa aplikuje najmä u starších ľudí s výraznými vráskami, preventívny (často nazývaný aj mikro-botox, baby botox či mini-botox) využíva oveľa menšie množstvá botulotoxínu. Týmto spôsobom dochádza k jemnej paralýze svalov, ktoré spôsobujú tvorbu mimických vrások.
Zákrok sa opakuje pravidelne približne každé tri až štyri mesiace, pretože účinky sú dočasné. Mnohí pacienti si neuvedomujú, že ide o dlhodobý proces a pravidelné návštevy estetických kliník sú nevyhnutné na udržanie želaného efektu.
Štúdie potvrdzujú efektivitu, ale aj riziká
Známy je napríklad experiment kliniky Schweiger Dermatology Group z New Jersey, ktorý trval až 19 rokov a prebiehal na jednovaječných dvojičkách. Jedna zo sestier pravidelne dostávala malé dávky botoxu, zatiaľ čo druhá nie. Výsledky ukázali, že sestra pravidelne používajúca botox mala aj po vyprchaní účinku zákroku výrazne menej vrások ako tá, ktorá ho nikdy nepodstúpila.
Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že preventívny botox nemusí byť vhodný pre každého. Odborníci varujú pred nadmerným používaním, ktoré môže viesť k nežiaducim efektom, napríklad k strate prirodzených výrazov tváre či poklesu obočia. Pri dlhodobom nadužívaní sa môže stať, že svaly na tvári oslabnú a pleť pôsobí ochabnuto a staršie, než v skutočnosti je. Tento jav bol v posledných rokoch pomenovaný aj ako „Love Island efekt“, pričom sa týka najmä mladých ľudí, ktorí to s botoxom a estetickými zákrokmi prehnali.
Čo ešte by ste mali zvážiť?
Americká spoločnosť plastických chirurgov informovala, že počet mladých pacientov do 30 rokov využívajúcich botox výrazne rastie. Dôležité je však upozorniť, že takáto prax nie je úplne bez rizík. Ak je aplikácia vykonaná neodborne, alebo príliš často, môže sa vzhľad tváre postupne meniť a môže dochádzať k deformáciám. Príkladom sú známe osobnosti, ktoré kvôli nadmernému používaniu výplní a botoxu museli podstúpiť ďalšie, často ešte invazívnejšie zákroky na úpravu vzhľadu.
Filozofia krásy a starnutia
Na druhej strane existuje rastúca tendencia pristupovať k starnutiu iným spôsobom. Čoraz častejšie sú viditeľné vrásky či strie prezentované ako symboly životných skúseností, múdrosti a prirodzenej krásy. Cieľom je zmeniť pohľad na starnutie a prijať ho ako prirodzený proces, nie niečo, čoho sa treba za každú cenu báť.
Súčasný kozmetický a estetický trh je zaplavený prípravkami, ktoré sľubujú anti-aging efekt. Celebrity míňajú obrovské sumy na omladzujúce procedúry, čím nastavujú nové normy krásy, ktoré nie sú dostupné pre každého. Tento tlak na večnú mladosť môže viesť aj k psychickým problémom a nespokojnosti so sebou samým.
Záverečné odporúčanie
Rozhodnutie absolvovať preventívny botox by malo byť vždy individuálne a dôkladne zvážené. Ak už nad ním uvažujete, odborníci odporúčajú konzultáciu s certifikovaným dermatológom alebo plastickým chirurgom, ktorý vám vysvetlí všetky riziká aj výhody.
Najdôležitejšie je však zachovať si zdravý vzťah k svojmu telu a starnutiu. Preventívny botox môže byť užitočnou súčasťou starostlivosti o vzhľad, no nesmie sa stať jediným nástrojom na budovanie sebavedomia. Skutočná krása totiž spočíva najmä v tom, ako sa človek cíti, nie iba v jeho vzhľade.
