Kalkulačky poznáme ako jednoduché zariadenia na rýchle počítanie čísel – používame ich v škole, v práci či doma. Britskí vedci však prišli s úplne iným typom „kalkulačky“. Táto novinka nemá nič spoločné so sčítavaním či násobením, ale s predpovedaním zdravotného rizika. Ide o prelomový online nástroj, ktorý dokáže s veľmi vysokou presnosťou určiť, či sa pacientovi s rakovinou krvi v priebehu dvoch rokov po liečbe choroba znovu vráti. Je to vôbec prvé zariadenie tohto druhu na svete.
Rakovina patrí medzi najobávanejšie diagnózy súčasnosti a každý nový krok, ktorý vedie k jej lepšiemu pochopeniu či skoršiemu odhaleniu, vzbudzuje obrovskú pozornosť.
Dvadsať rokov výskumu
Tento jedinečný nástroj, pomenovaný E-HIPI, je výsledkom viac ako dvadsaťročnej spolupráce britských a amerických vedcov. Je určený najmä pre pacientov s Hodgkinovým lymfómom v počiatočných štádiách ochorenia. Hodgkinov lymfóm je špecifická forma rakoviny krvi – presnejšie lymfatického systému, ktorá postihuje biele krvinky zvané lymfocyty. Aj keď ide o relatívne zriedkavú diagnózu (približne 3 prípady na 100 000 obyvateľov), u mladých ľudí vo veku 15 až 19 rokov patrí k najčastejšie zisteným typom rakoviny.
Podľa britského denníka Express predstavuje tento online kalkulátor „zásadnú zmenu v personalizovanej liečbe“ tohto ochorenia.
Ako nástroj funguje
E-HIPI pri svojom výpočte zohľadňuje viacero dôležitých údajov – pohlavie pacienta, veľkosť nádoru, hladinu hemoglobínu a albumínu v krvi. Tieto parametre sa vyhodnocujú na základe výsledkov rozsiahlych klinických štúdií. Vedci čerpali dáta z výskumu zahŕňajúceho 3 000 pacientov zo štyroch medzinárodných štúdií realizovaných medzi rokmi 1994 a 2011. Presnosť modelu následne overili na ďalšej vzorke 2 360 pacientov, ktorí podstúpili liečbu v podobnom časovom období.
Profesor a odborník na lekársku onkológiu k tomu uviedol:
„Tento projekt je vyvrcholením dvadsať rokov trvajúcej práce. Našou ambíciou bolo nájsť spoľahlivý spôsob, ako predvídať výsledok liečby pacientov s Hodgkinovým lymfómom v ranom štádiu. Teraz máme nástroj, ktorý dokáže určiť pravdepodobnosť, že pacient ostane dva roky po liečbe bez známok rakoviny. Pre niektorých to znamená, že sa vyhnú zbytočne intenzívnej liečbe a jej dlhodobým vedľajším účinkom, u iných zase možnosť včasného zásahu a intenzívnejšieho sledovania.“
Lymfatický systém – tichý ochranca tela
Lymfatický systém je súčasťou imunitného systému človeka. Tvoria ho lymfatické uzliny, slezina, kostná dreň a sieť ciev rozmiestnených po celom tele – od brucha a panvy, cez hrudník až po krk a podpazušie. Jeho úlohou je chrániť organizmus pred choroboplodnými zárodkami a pomáhať pri odstraňovaní odpadových látok.
„Kalkulačky“ na odhad rizika rakoviny
V posledných rokoch sa na internete objavuje čoraz viac nástrojov, ktoré sľubujú, že po zadaní niekoľkých údajov vedia určiť pravdepodobnosť vzniku niektorých typov rakoviny. Fungujú tak, že vyhodnocujú kombináciu veku, pohlavia, rodinnej anamnézy, životného štýlu a niekedy aj genetických informácií.
Takéto modely sa používajú napríklad pri odhade rizika rakoviny prsníka, vaječníkov či hrubého čreva. Jedným z najznámejších je Gailov model (Breast Cancer Risk Assessment Tool), ktorý vyvinul National Cancer Institute v USA. Zohľadňuje okrem iného aj vek prvej menštruácie, vek pri narodení prvého dieťaťa, predošlé biopsie prsníka či výskyt rakoviny v rodine. Výsledkom je odhad rizika ochorenia v priebehu nasledujúcich piatich rokov a počas celého života.
V Európe sa zas často využíva Tyrer-Cuzickov model, ktorý pridáva aj faktory ako hustota prsného tkaniva. Ani jeden však nie je dokonalý – jeden môže riziko nadhodnotiť, druhý podceniť. Preto odborníci často odporúčajú kombinovať viacero modelov a výsledky konzultovať s lekárom.
Čo tieto nástroje dokážu – a čo nie
Podľa lekárov sú kalkulačky rizika rakoviny užitočné najmä ako motivačný prvok a ako podklad pre rozhodovanie o preventívnych prehliadkach. Napríklad žena s vypočítaným rizikom nad 20 % by mala začať s pravidelným skríningom už okolo 30. roku života – a to vrátane mamografie či magnetickej rezonancie.
Treba si však uvedomiť, že nejde o diagnostické nástroje. Nedokážu s istotou povedať, či človek ochorie, keďže riziko ovplyvňuje aj množstvo iných faktorov – napríklad genetické mutácie BRCA1/2 či odlišnosti medzi etnickými skupinami. Ako upozorňuje profesor lekárskej fakulty:
„Nechceme, aby sa ľudia zbytočne zľakli samotných čísel. Je dôležité, aby výsledky vždy interpretoval lekár.“
Nový britský nástroj E-HIPI tak predstavuje významný krok vpred – neponúka len všeobecný odhad rizika, ale priamo pomáha lekárom prispôsobiť liečbu potrebám konkrétneho pacienta.
