Na sociálnych sieťach už roky koluje predstava, že inteligenciu dieťaťa určuje najmä matka. Pripisuje sa to chromozómu X a starším štúdiám na zvieratách, ktoré boli neskôr nesprávne popularizované. Moderná veda však ukazuje, že realita je oveľa pestrejšia a jednoznačné ukazovanie na jedného rodiča je skôr mýtus než fakt.
Ako vzniklo tvrdenie o „inteligencii po matke“?
Tento omyl vychádza z toho, že ženy majú dva chromozómy X, zatiaľ čo muži len jeden. Preto sa predpokladalo, že ak gény súvisiace s inteligenciou sedia na chromozóme X, väčší vplyv má matka.
V skutočnosti však žiadny relevantný výskum nepotvrdzuje, že chromozóm X nesie gény, ktoré samy osebe rozhodujú o inteligencii.
Často citované pokusy na myšiach zohrali v tomto mýte veľkú úlohu – lenže išlo o výskum tzv. imprintovaných génov, ktoré sa medzi ľuďmi a myšami správajú odlišne. A už vôbec nešlo o gény určujúce inteligenciu.
Jednoducho povedané: zvieracie experimenty nemožno preniesť na človeka.
Čo zistila moderná genetika?
Dnešné veľké genetické analýzy ukazujú tieto isté závery:
- inteligencia je výsledkom stoviek až tisícov génov
- každý z nich má len veľmi malý účinok
- gény pochádzajú rovnakou mierou od oboch rodičov
- genetika vysvetľuje približne 40 až 60 % rozdielov v inteligencii
- zvyšok je dôsledkom prostredia, životných skúseností a stimulácie v detstve
Vedci dnes môžu presne povedať, že neexistuje jeden alebo pár génov, ktoré by určovali výšku IQ. Inteligencia je „mozaika“, nie jednoduchá dedičná vlastnosť.
Rovnako sa ukazuje, že matka ani otec nemajú v tejto oblasti prevažujúci vplyv. Podiel je veľmi podobný.
Prečo gény nestačia: prostredie rozhoduje o tom, čo sa naplno prejaví
Aj keď genetika hrá veľkú rolu, vôbec nezaručuje konečný výsledok. Dieťa môže mať v DNA predispozície k vysokým kognitívnym schopnostiam, no bez podnetného prostredia sa tento potenciál nemusí prejaviť.
Zaujímavé je aj to, že spôsob výchovy dokáže ovplyvniť samotnú štruktúru mozgu. Výskumy ukazujú, že deti vyrastajúce v stabilnom, podpornom a emocionálne bezpečnom prostredí môžu mať lepšiu pamäť aj rýchlejšie učenie.
To dokazuje, že genetika dáva základ, ale o výsledku spolurozhoduje kvalita detstva.
Prečo sa inteligencia dedí ako „loto kombinácia“
Dedičnosť funguje tak, že každý rodič odovzdá vždy inú kombináciu svojich génov. Nejde o jednoduché sčítanie výhod či vlastností. Každé dieťa dostane jedinečný genetický mix, ktorý sa ešte prelína s pôsobením prostredia.
Preto sa stáva, že jedno dieťa v rodine je výrazne akademickejšie, iné praktickejšie, aj keď vyrastajú v rovnakom dome.
Po kom teda deti dedia inteligenciu?
Najpresnejšia odpoveď nie je mýtická, ale realistická:
Inteligencia sa dedí od oboch rodičov rovnako, a výrazne ju ovplyvňuje aj prostredie.
To najdôležitejšie:
- gény pre inteligenciu nie sú na jednom mieste, sú rozptýlené po celom genóme
- matka ani otec nemajú dominantné postavenie
- životné podmienky, podpora a výchova môžu genetické predispozície zosilniť alebo oslabiť
- výsledkom je jedinečný mix dedičnosti a skúseností
Takže žiadne „všetko máš po mame“ ani „všetko je po otcovi“. Pravda je oveľa zložitejšia – a oveľa zaujímavejšia.
