Mnohí ľudia poznajú ten nepríjemný pocit: vo sne sa snažíte niečo povedať, zakričať alebo upozorniť niekoho na nebezpečenstvo, ale ústa ako keby odmietli poslúchať. Neschopnosť hovoriť v sne patrí medzi najčastejšie zážitky počas REM spánku. Tento jav pôsobí zvláštne, no jeho vysvetlenie je dobre známe — a súvisí s tým, čo sa v našom mozgu deje počas spánku a ako je telo v tejto fáze nastavené.
1. REM spánok a fyzická neschopnosť rozprávať
Najživšie sny sa odohrávajú vo fáze REM spánku. V tejto fáze je mozog aktívny, ale telo je takmer úplne znehybnené. Tento stav sa volá REM atónia.
✔ Ide o ochranný mechanizmus, ktorý zabraňuje, aby sme sny vykonávali fyzicky.
✔ REM atóniu spôsobujú predovšetkým neurotransmitery GABA a glycin, ktoré blokujú motorické neuróny v mieche.
✔ Keďže sú zablokované svaly celého tela, nedokážeme rozprávať, hoci vo sne môžeme mať pocit, že sa o to snažíme.
Reč je totiž z veľkej časti motorický výkon – potrebuje svaly jazyka, hrtana, pier, bránice. A tieto svaly sú počas REM fázy prakticky vypnuté. Preto aj keď mozog vytvára situácie, v ktorých „chceme hovoriť“, telo na to nemá fyzickú schopnosť.
2. Mozog počas snov spracúva informácie inak ako cez deň
Počas REM spánku sa aktivujú oblasti mozgu, ktoré súvisia s emóciami, predstavivosťou a vizuálnym spracovaním. Naopak, niektoré centrá spojené s logickým myslením a kontrolou reči pracujú menej aktívne.
✔ Jazykové centrá, najmä Brocova oblasť, vykazujú počas REM menšiu aktivitu než pri bdelosti.
✔ Naopak, oblasti zodpovedné za porozumenie (Wernickeho oblasť) môžu zostať relatívne aktívne.
To vysvetľuje jav, ktorý zažíva veľa ľudí:
– vo sne „rozumieme“, čo niekto hovorí,
– ale keď máme niečo povedať, nedokážeme to.
Tento rozdiel neznamená, že mozog úplne vypína jazykové schopnosti, ale funguje v inom režime, ktorý uprednostňuje obrazy, emócie a symboly pred presnou verbálnou komunikáciou.
3. Prečo sa niekedy snažíme kričať práve v stresových snoch?
Tu je dôležité zdôrazniť:
Neexistuje žiadny jednotný psychologický výklad, prečo sa nám tento typ snov sníva.
Vedecky potvrdené je len to, že:
- intenzívne emocionálne zážitky počas dňa sa môžu premietnuť do snov
- počas REM je mozog veľmi aktívny v oblastiach spojených so strachom, pamäťou a spracovaním emócií (amygdala, hipokampus)
Preto sa motív „chcem zakričať, ale nejde to“ často objavuje v snoch s hrozbou alebo stresom — jednoducho preto, že REM atónia fyzicky zabraňuje reči.
4. Spánková paralýza: keď sa neschopnosť hovoriť prenesie aj do bdelosti
Spánková paralýza nastáva vtedy, keď sa mozog prebudí, ale telo ešte zostáva v režime REM atónie.
✔ Človek je pri vedomí.
✔ Nemôže sa pohnúť ani hovoriť.
✔ Prechod trvá niekoľko sekúnd až pár minút.
Tento jav je bežný a neškodný, hoci mnohí ho zažívajú ako mimoriadne nepríjemný.
5. Môže neschopnosť hovoriť vo sne niečo vypovedať o psychike?
Tu je potrebné zostať pri vedeckých faktoch:
Neexistuje dôkaz, že by tento typ sna priamo odrážal konkrétny psychický problém.
Psychológovia však pripúšťajú, že sny môžu:
- zrkadliť stresové obdobia
- kopírovať pocit nevyjadrených emócií
- odzrkadľovať situácie, v ktorých máme problém komunikovať
To však nie sú univerzálne interpretácie, len možné súvislosti, ktoré sa líšia človek od človeka.
6. Čo môžete urobiť, ak vás tieto sny opakovane trápia
Tieto postupy sú vedecky podporované ako pomoc pri zvládaní stresu a snovej úzkosti:
- Vedenie denníka spánku a snov môže pomôcť odhaliť pravidelné stresory.
- Zlepšenie spánkovej hygieny – pravidelný režim, obmedzenie modrého svetla.
- Asertívna komunikácia môže znížiť celkový stres, ktorý sa premieta do snov.
- Ak sa sny opakujú veľmi často alebo sú desivé, je vhodné poradiť sa s odborníkom na spánkovú medicínu alebo psychológiu.
Zhrnutie – čo je naozaj pravda?
✔ Neschopnosť hovoriť v sne spôsobuje REM atónia, teda prirodzená paralýza svalov.
✔ Mozog počas snívania spracúva informácie inak a jazykové centrá nie sú rovnako aktívne ako počas bdelosti.
✔ Spánková paralýza je reálny stav, pri ktorom človek nemôže hovoriť ani sa hýbať krátko po prebudení.
✔ Psychologické výklady sú len hypotézy — nie vedecké fakty.
