Blíži sa typické letné počasie – meteorológovia avizujú nasledujúce dni teploty nad 25 stupňov Celzia a jasné slnečné dni. Hoci sa mnohí z nás na teplé počasie tešia, nezabúdajme, že práve vysoké teploty predstavujú výraznú záťaž pre náš organizmus. Počas horúčav sú časté zdravotné komplikácie ako dehydratácia, závraty, mdloby či dokonca kolapsy. Najviac sú ohrození najmä seniori, ktorí každoročne tvoria väčšinu výjazdov záchrannej služby.
Prečo dochádza k omdlievaniu práve v horúčave?
Za časté kolapsy v lete môže najmä kombinácia dehydratácie a poklesu krvného tlaku. Naše telo sa snaží adaptovať na vysoké teploty rozširovaním ciev, čo prirodzene vedie k poklesu krvného tlaku. Tento proces je ešte výraznejší, ak človek trpí chronicky nízkym tlakom (hypotenziou), alebo pravidelne užíva lieky na tlak.
„Viac užitočných informácií k tejto téme nájdete aj v nasledujúcom videu: Pozrieť video TU.“
Pri vysokých teplotách sa navyše intenzívne potíme a tým dochádza k strate tekutín a minerálov, ktoré sú pre telo nevyhnutné. Pokles krvného tlaku je dôsledkom aj úbytku objemu krvi, a ak k tomu pridáme nízky tlak vzduchu, vzniká perfektná kombinácia na kolaps.
Typické príznaky zníženého tlaku pri vysokých teplotách sú:
- závraty, najmä pri rýchlom vstávaní
- rozmazané videnie, „hviezdičky pred očami“
- slabosť, únava až vyčerpanosť
- studený pot
- pocit na odpadnutie
Častými sú aj bolesti hlavy, ospalosť či celková malátnosť, ktoré signalizujú, že mozog nie je dostatočne prekrvený a telo potrebuje okamžitú pomoc.
Ako sa kolapsu v horúčavách vyhnúť? Pitný režim ako základ
Úplným základom prevencie je dostatočný pitný režim. V horúcich dňoch je ideálne piť čistú vodu izbovej teploty. Mnohí ľudia totiž v snahe schladiť sa siahajú po ľadových nápojoch. Tie však môžu telo šokovať a paradoxne spôsobiť zvýšenú záťaž organizmu. Optimálne je piť nápoje izbovej teploty alebo mierne vychladené.
Keďže potením prichádzame aj o minerály a elektrolyty, odporúča sa zaradiť do pitného režimu aj minerálne vody. Na bežné pitie sú vhodné slabšie mineralizované, pri zvýšenej fyzickej aktivite aj silnejšie mineralizované alebo špeciálne iontové nápoje. Užitočné môže byť aj mierne osolené jedlo. Naopak, alkoholické nápoje a kofeín by sme mali obmedziť, pretože pôsobia močopudne a môžu ešte viac prehĺbiť dehydratáciu.
Chráňte sa pred slnkom správnym oblečením
Ak musíte počas dňa vyjsť von, chráňte sa pred priamym slnkom pokrývkou hlavy, ako je klobúk, šatka alebo šiltovka. Vyberajte si vzdušné oblečenie zo svetlých materiálov – skvelou voľbou na leto je ľan, ktorý príjemne chladí. Vždy majte po ruke fľašu s vodou a vyhľadávajte tieň, najmä medzi 11. a 16. hodinou, kedy je slnko najostrejšie.
Ak dlhšie stojíte na jednom mieste, hrozí, že krv sa bude hromadiť v dolných končatinách. Preto sa snažte nohami prešľapovať, striedať ich a pravidelne hýbať prstami. Zabránite tak aj vzniku opuchov nôh a výrazne znížite riziko mdlôb.
V lete upravte stravu: jedzte ľahšie jedlá
Počas horúčav zaťažujú mastné a ťažké jedlá tráviaci systém, čo vedie k odčerpaniu krvi do žalúdka a čriev a zhoršeniu celkového stavu. Môžu sa tak objaviť pocity na zvracanie, nevoľnosť a celková slabosť. Radšej siahnite po ľahkých jedlách, akými sú studené šaláty, vlažné polievky, čerstvé ovocie a zelenina. Výbornou voľbou sú melóny, jahody a uhorky, pretože obsahujú veľa vody, minerálov a vitamínov.
Čo robiť, ak niekto vo vašej blízkosti skolabuje?
V prípade, že uvidíte niekoho skolabovať z horúčavy, je dôležité rýchlo reagovať:
- Osobu premiestnite do tieňa alebo chladnejšieho prostredia.
- Podložte nohy mierne nahor, čím zlepšíte prekrvenie mozgu.
- Uvoľnite tesné oblečenie – rozopnite golier či opasok.
- Podávajte po malých dúškoch vlažné tekutiny (voda, slabšia minerálka alebo bylinkový čaj). Nikdy nepodávajte alkohol!
- Pomôže aj ovievanie alebo ventilátor. Ak máte možnosť, chlaďte miesta ako podpazušie, zápästia a slabiny mokrou handrou alebo ľadom v uteráku.
- Pri závažnejších stavoch okamžite volajte záchranku.
Riziko u detí a kardiakov
Okrem seniorov sú ohrozenou skupinou deti a ľudia s ochoreniami srdca. Podľa odborníkov sú deti oveľa citlivejšie na prehriatie, keďže majú vyšší pomer povrchu tela k hmotnosti, intenzívnejšie produkujú teplo a zároveň majú horšie vyvinutý mechanizmus potenia. Navyše menej pociťujú smäd a zabúdajú na pitný režim.
Ak sa u dieťaťa objaví slabosť, bolesti hlavy alebo nevoľnosť, okamžite ho premiestnite do chládku, vyzlečte mu nadbytočné oblečenie a postupne dopĺňajte tekutiny. Ochladiť ho môžete aj jemným ovievaním alebo prikladaním chladných obkladov do oblasti podpazušia či slabín.
Dodržiavaním týchto zásad môžete výrazne znížiť riziko zdravotných komplikácií počas horúcich dní, čím ochránite nielen seba, ale aj svojich blízkych.
