Prvý máj je pre mnohých Slovákov predovšetkým sviatkom romantiky a lásky. Mnohí si ho automaticky spájajú s krásnym zvykom, podľa ktorého by každá žena mala byť v tento deň pobozkaná pod rozkvitnutou čerešňou. Málo ľudí však vie, že skutočný pôvod 1. mája vôbec nesúvisí s romantikou, ale s omnoho vážnejšími udalosťami.
Ako vznikol 1. máj ako sviatok?
Pôvod prvomájových osláv má svoje korene v USA, kde na konci 19. storočia prebehli rozsiahle protesty robotníkov. Tí žiadali o zavedenie osemhodinovej pracovnej doby, ktorá je dnes samozrejmosťou. Demonštrácie vyvrcholili v roku 1886 v Chicagu, kde došlo k násilnostiam a smrti niekoľkých ľudí. Tieto udalosti boli označené ako Haymarketský masaker.
Ako pripomienka tohto boja za lepšie pracovné podmienky bol v roku 1889 1. máj vyhlásený za Medzinárodný deň pracujúcich. Na Slovensku sa začal sláviť už v roku 1890. Po vzniku Československa v roku 1918 bol ustanovený ako oficiálny štátny sviatok s názvom „Sviatok práce“.
1. máj na Slovensku v čase socializmu
V bývalom Československu za socializmu mal prvý máj celkom inú atmosféru ako dnes. Každoročné povinné prvomájové sprievody sa stali symbolom režimu. Hoci účasť bola formálne dobrovoľná, v skutočnosti ju režim dôsledne kontroloval. Motiváciou pre mnohých bola možnosť získať tovary, ktoré boli v obchodoch bežne nedostupné – napríklad banány, mandarínky či kvalitnejšiu čokoládu.
Tieto sprievody však postupne stratili svoju ideologickú silu a po Nežnej revolúcii v novembri 1989 zmizli. Sviatok práce sa však na Slovensku zachoval ako voľný deň, a to najmä ako pripomienka dôležitosti pracovných práv a dôstojných pracovných podmienok.
Obnovenie tradície majálesov
Po roku 1989 sa obnovila aj dávna tradícia majálesov, ktorá má na Slovensku dlhú históriu. Majáles je pôvodne študentský sviatok, ktorého názov pochádza z latinského slova „maialis“, čo znamená „májový“. Na Slovensku sa organizujú majálesy prakticky v každom väčšom meste. Medzi tie najznámejšie patrí Bratislavský majáles, ktorý pravidelne láka tisícky návštevníkov na hudobné koncerty, vystúpenia či zábavné aktivity spojené s oslavou príchodu jari.
Májové bozky v slovenskej kultúre
Tradícia romantických prvomájových bozkov, ako ju poznáme dnes na Slovensku, však pochádza z literárnej inšpirácie – z básne „Máj“ českého básnika Karla Hynka Máchu. Hoci samotný príbeh je smutný, úvodné verše o prvom máji ako „čase lásky“ sa stali symbolom romantických citov. Táto tradícia sa rozšírila aj na Slovensko, kde ju ľudia dodnes s obľubou dodržiavajú.
Podľa tejto peknej slovenskej tradície by mala byť každá žena alebo dievča na 1. mája pobozkaná pod rozkvitnutým stromom – najčastejšie pod čerešňou, ale môže to byť aj iný kvitnúci strom. Má jej to zabezpečiť zdravie, krásu a vitalitu na celý ďalší rok. A hoci niekedy počasie na Slovensku spôsobí, že čerešne odkvitnú skôr, táto romantická tradícia sa stále teší veľkej obľube.
Ako vnímajú Slováci 1. máj oproti Valentínovi?
Zaujímavé je, že pre Slovákov je práve prvý máj prirodzenejší a populárnejší ako sviatok lásky než valentínske oslavy, ktoré k nám prenikli zo západu. Podľa viacerých prieskumov až dve tretiny Slovákov preferujú prvomájové bozky pod čerešňou pred valentínskymi ružami. Tento sviatok je považovaný za autentickejší a bližší slovenskej kultúre a mentalite.
Obľúbenými miestami, kam Slováci chodia dodržiavať túto tradíciu, sú parky, botanické záhrady alebo romantické miesta v prírode, kde sa dá ešte nájsť kvitnúca čerešňa či iný strom. Napríklad Sad Janka Kráľa v Bratislave, mestský park v Košiciach či Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch sú práve 1. mája obľúbenými cieľmi zamilovaných dvojíc.
Romantický sviatok s vážnou minulosťou
Prvý máj tak na Slovensku predstavuje zaujímavú kombináciu: pripomienku vážnej minulosti a boja za pracovné práva, ale aj radostnú oslavu romantiky, mladosti a lásky. Vďaka tomu je 1. máj u nás nielen dňom odpočinku od práce, ale predovšetkým príležitosťou prejaviť city tým, ktorých máme radi, a to jedným z najkrajších spôsobov – nežným bozkom pod rozkvitnutou čerešňou.
