Hovorí sa, že svet sa delí na ranné vtáčatá a nočné sovy. Nech už patríte do ktorejkoľvek skupiny, jedno je isté – prenikavý zvuk budíka ráno neobľubuje nikto. Možno práve preto sa naše telo často zobudí ešte predtým, než budík vôbec dostane šancu zazvoniť. Ako je možné, že organizmus dokáže predbehnúť čas, ktorý sme si večer nastavili na mobilnom telefóne či klasickom budíku?
Vnútorné hodiny ako dokonalý mechanizmus
Situáciu poznáme takmer všetci. Večer si starostlivo nastavíme budík, aby nás ráno vytrhol zo spánku presne v stanovenom čase. Napriek tomu sa často prebúdzame spontánne už niekoľko minút pred jeho otravnou melódiou.
Za tento fascinujúci jav môžeme poďakovať dokonale vyladenému mechanizmu ľudského tela. Veľkú úlohu zohráva pravidelnosť a vnútorné biologické hodiny, ktoré sú odborne známe ako cirkadiánny rytmus. Tieto hodiny bežia v našom tele nepretržite a kontrolujú mnohé fyziologické procesy v 24-hodinovom cykle, medzi ktoré patrí napríklad krvný tlak, telesná teplota, hormonálne hladiny či dokonca naše vnímanie času.
VIDEO: Prečo sa nám na vidieku vstáva lepšie ako v meste?
Nie je tajomstvom, že ľudia žijúci na vidieku často vstávajú prirodzene skôr ako obyvatelia miest. Dôvodom môže byť okrem iného aj prírodný „budíček“ v podobe skorého svitania a spevu vtákov. Pozrite sa na video, ktoré ukazuje, prečo je vstávanie na vidieku jednoduchšie a príjemnejšie:
Ako sa riadi cirkadiánny rytmus?
Cirkadiánny rytmus ovplyvňujú predovšetkým vonkajšie podnety z prostredia. Keď napríklad nastáva súmrak a prichádza tma, naše oči pošlú signál do malej časti mozgu, nazývanej hypotalamus. Ten následne začne produkovať melatonín – hormón, ktorý nám signalizuje, že nastal čas spánku a odpočinku.
Dôležitú úlohu v tom, ako citlivo reagujeme na tieto signály, zohráva aj to, či sme skôr ranné alebo večerné typy. Ranné vtáčatá pociťujú ospalosť skôr a zobúdzajú sa prirodzene skoro ráno. Už naši predkovia to výstižne opísali známym porekadlom – idú spať so sliepkami a vstávajú s prvým zakikiríkaním kohúta.
Pravidelnosť ako kľúč k prirodzenému vstávaniu
Celý tento systém našich vnútorných hodín je založený na pravidelnosti. Ak chodíme spať a vstávame vždy približne v rovnakom čase, naše telo sa na tento režim dokonale naladí. Výsledkom je, že organizmus presne vie, kedy má začať proces prípravy na prebudenie, a robí to s úžasnou presnosťou.
Potvrdzuje to aj neurobiológ, ktorý opisuje, ako spánkový cyklus reguluje bielkovina nazývaná PER. Tá sa v priebehu 24 hodín rytmicky mení a ovplyvňuje celý rad telesných funkcií. Keď v noci hladina PER klesne, spomalí sa nám srdcová činnosť, mozgová aktivita utíchne a naše telo sa pripravuje na spánok a potrebnú regeneráciu.
Naopak, približne hodinu pred naším pravidelným vstávaním sa množstvo tejto bielkoviny začne zvyšovať. To spôsobuje nárast krvného tlaku, postupné zvýšenie telesnej teploty a dokonca aj produkciu hormónu kortizolu, ktorý pomáha zvládať stres a dodáva nám energiu do nového dňa.
Čo ak nastane náhla zmena?
Samozrejme, aj keď sa snažíme udržiavať stabilný režim, niekedy prídu dni, keď musíme vstávať výrazne skôr než zvyčajne. Či už nás čaká dôležitá schôdzka, pracovná povinnosť alebo skorý ranný odchod na dovolenku, v takýchto prípadoch nastavujeme budík netradične skoro. Napriek tomu sa často zobudíme opäť ešte predtým, než vôbec zazvoní.
V týchto situáciách zohráva hlavnú úlohu psychologický faktor – podvedomá obava z možného zaspania. Náš mozog je vďaka tejto jemnej dávke stresu v pohotovosti a prebúdza telo ešte skôr, než príde na rad budík.
Budík ako poistka, nie nutnosť
Z toho všetkého jasne vyplýva, že náš klasický ranný budík plní skôr rolu psychologickej poistky než praktického nástroja na zobúdzanie. Vďaka pravidelnosti a dokonalej synchronizácii vnútorných hodín totiž organizmus veľmi dobre vie, kedy sa má ráno prebudiť. Budík je tak iba symbolickou vecičkou, ktorá nášmu podvedomiu dodáva pocit bezpečia a istotu, že určite nezaspíme.
Keď si teda večer budete opäť nastavovať svoj ranný alarm, spomeňte si, že telo ho pravdepodobne nebude potrebovať. Už dávno totiž predbehlo techniku, ktorú sme sami vymysleli.
