Mnohým ľuďom sa to zdá nepochopiteľné. Rakovina pľúc sa môže objaviť aj u človeka, ktorý nikdy nefajčil, a niekedy dokonca v pomerne mladom veku. Zároveň existujú dlhoroční, silní fajčiari, ktorí denne vyfajčia veľké množstvo cigariet, no napriek tomu sa u nich toto ochorenie nikdy nerozvinie.
Neznamená to však, že fajčenie prestáva byť nebezpečné. Rozdiely v riziku súvisia najmä s genetikou, fungovaním buniek a schopnosťou organizmu reagovať na poškodenie, nie s tým, že by fajčenie bolo bezpečné.
Rozhodujú biologické rozdiely medzi ľuďmi
Výskum zameraný na genetické zmeny v pľúcnych bunkách ukázal, že u niektorých ľudí existujú silnejšie ochranné mechanizmy, ktoré dokážu poškodenie DNA účinnejšie opravovať alebo spomaľovať jeho hromadenie. Práve genetické mutácie v bunkách sú pritom jedným z hlavných krokov, ktoré vedú k vzniku rakoviny.
Tieto poznatky naznačujú, že riziko ochorenia nie je u všetkých ľudí rovnaké. U časti populácie sa genetické poškodenie vyvíja pomalšie, čo môže oddialiť alebo znížiť pravdepodobnosť vzniku rakoviny pľúc. Neznamená to však, že by toto riziko úplne zmizlo.
Ako fajčenie poškodzuje pľúcne bunky
Už dlhé roky sa vie, že fajčenie vedie k poškodzovaniu DNA v normálnych pľúcnych bunkách. Problémom bolo, že tieto zmeny sa dlhý čas nedali presne zmerať, pretože technológie nedokázali spoľahlivo rozlíšiť skutočné mutácie od chýb vznikajúcich pri analýze.
Novšie výskumné metódy umožnili detailné sledovanie genetických zmien v jednotlivých bunkách. Vďaka nim bolo možné presne určiť, ako fajčenie vplýva na množstvo mutácií a ako sa tieto zmeny hromadia v priebehu rokov.
Fajčiari verzus nefajčiari: jasný rozdiel
Analýzy ukázali, že aj u ľudí, ktorí nikdy nefajčili, sa s vekom objavujú genetické mutácie. U fajčiarov je ich však výrazne viac. Počet mutácií pritom rastie s tým, ako dlho človek fajčí, čo zodpovedá zvyšujúcemu sa riziku rakoviny pľúc.
Tieto zistenia pomáhajú vysvetliť, prečo je rakovina pľúc u nefajčiarov pomerne zriedkavá, zatiaľ čo u celoživotných fajčiarov sa objavuje približne u 10 až 20 percent z nich.
Prekvapivé zistenie u silných fajčiarov
Zaujímavým výsledkom výskumu bolo, že u časti dlhoročných a veľmi silných fajčiarov sa nárast mutácií po určitom čase spomalil. To naznačuje, že ich organizmus dokáže poškodenie DNA do istej miery brzdiť.
Vedci predpokladajú, že ide o ľudí, ktorí majú:
- účinnejšie mechanizmy opravy DNA
- lepšiu schopnosť neutralizovať toxické látky z cigaretového dym
- alebo kombináciu viacerých ochranných procesov
Ide však o individuálne biologické rozdiely, nie o pravidlo, na ktoré by sa dalo spoliehať.
Dôležité upozornenie na záver
Tieto zistenia v žiadnom prípade neznamenajú, že fajčenie je bezpečné alebo že silní fajčiari sú chránení pred rakovinou pľúc. Fajčenie zostáva najvýznamnejším rizikovým faktorom tohto ochorenia a zároveň výrazne zvyšuje riziko mnohých ďalších vážnych zdravotných problémov.
Výskum len ukazuje, že riziko nie je u všetkých ľudí rovnaké a že genetika môže ovplyvniť, ako rýchlo sa poškodenie buniek prejaví. Pre väčšinu ľudí však platí jednoduché pravidlo: čím dlhšie a intenzívnejšie človek fajčí, tým vyššie je riziko rakoviny pľúc.
