Vianoce bývajú navonok spojené s radosťou, svetielkami a stretnutiami s najbližšími. Lenže práve toto obdobie v mnohých z nás zároveň prebúdza aj veľmi silné emócie a spomienky – tie krásne, ale aj tie bolestivé. Nostalgia sa často objavuje už s príchodom adventu a môže nás zasiahnuť oveľa intenzívnejšie, než by sme čakali. Terapeutka vysvetľuje, prečo je to tak, ako tieto pocity uchopiť a ako si vianočný čas uľahčiť.
Prečo je práve vianočné obdobie takým silným spúšťačom nostalgie?
Vianoce sú hlboko spojené s rodinnými tradíciami a rituálmi, ktoré si v sebe nesieme z detstva. Často nám pripomínajú aj ľudí, ktorí už v našich životoch nie sú, alebo obdobia, keď sme sa cítili bezpečne a milovaní. Keď sa počas sviatkov stretávame s rodinou, prirodzene sa otvára priestor na spomienky – na minulé vzťahy, na detské radosti, ale aj na chvíle, ktoré boli náročné.
Obdobie adventu je späté aj s množstvom typických zmyslových vnemov: vôňa vanilkových rožkov a korenia, zvuk kolied, teplé svetlo sviečok, vianočná výzdoba. Práve tieto podnety dokážu aktivovať spomienky uložené hlboko v pamäti, pretože naše zmysly sú úzko prepojené s emocionálnymi zážitkami.
Sviatky navyše spoločnosť už tradične prezentuje ako čas šťastia a rodinnej pohody. A tak prirodzene porovnávame – aké to bolo kedysi a aké je to teraz. Takéto porovnávanie môže oživiť krásne momenty, ale rovnako aj tie, ktoré v sebe nesieme s bolesťou.
Pomáhajú radostné spomienky psychike a môžu tie bolestné zvyšovať riziko úzkosti či depresie?
Vo všeobecnosti áno. Spomienky sú silným psychickým faktorom – môžu nás podporiť, ale aj oslabiť. Pozitívne spomienky často prinášajú pocit naplnenia, radosti a zlepšujú náladu. Dokážu pripomenúť, že náš život obsahuje veľa dobrého, aj keď to možno práve teraz nevidíme.
Naopak, ťažké a nezhojené spomienky môžu v období sviatkov ožiť. Keď sa k nim vraciame, môžu v nás znovu vyvolať úzkosť, smútok či pocit zlyhania. Ak prevládne pohľad na minulosť ako na sériu neúspechov alebo strát, často to ovplyvní aj sebavedomie a celkovú spokojnosť so životom.
Nespracované bolestné zážitky sa môžu prejavovať aj fyzicky — napríklad poruchami spánku, podráždenosťou či návratom nepríjemných obrazov z minulosti. Dôležité však je vedieť, že aj náročné spomienky môžu mať svoj pozitívny potenciál. Keď ich človek postupne spracuje a porozumie ich významu, často mu pomôžu dozrieť, lepšie poznať sám seba a budovať odolnosť.
Ako počas Vianoc zvládnuť silnú nostalgiu?
Najväčšou pomocou je uvedomiť si, že nostalgia sa jednoducho môže objaviť – a je to prirodzené. Keď s tým vopred počítate, viete si vytvoriť plán, ktorý vám pomôže obdobie prežiť pokojnejšie.
- Naplánujte si príjemné kontakty s ľuďmi. Stretnutia s priateľmi či rodinou môžu priniesť nové, pozitívne zážitky, ktoré prebijú nepríjemné pocity.
- Skúste si vytvoriť nové tradície. Nemusia nahrádzať tie staré, môžu ich dopĺňať a pomôcť vám upriamiť pozornosť na prítomnosť.
- Píšte si denník. Zaznamenávanie myšlienok a pocitov pomáha emócie pomenovať aj spracovať.
- Hovorte o tom, čo prežívate. Zdieľanie spomienok s blízkymi často uľaví a prinesie pocit pochopenia.
- Pomôcť dokážu aj techniky mindfulness a meditácie. Učia vrátiť sa myšlienkami do prítomného okamihu a znižujú emocionálnu intenzitu spomienok.
Je lepšie vianočné spomienky zdieľať, alebo si ich „odžiť“ v súkromí?
Záleží na osobnosti človeka. Mnohým pomôže otvorený rozhovor – keď sa môžu zdôveriť a v bezpečnom prostredí pomenovať, čo cítia. Diskusie o minulosti často prinesú aj veľa úsmevných či hrejivých momentov, ktoré nostalgii odľahčia jej ťažobu.
Ale existujú aj ľudia, ktorí potrebujú priestor pre seba. Ticho, premýšľanie a vnútorné spracovanie im umožňujú lepšie sa vyznať v tom, čo prežívajú, bez tlaku okolia. Obe možnosti sú správne – dôležité je vybrať si to, čo vám pomôže cítiť sa bezpečne a stabilne.
Dá sa smutná nostalgia premeniť na pocit vďačnosti?
Áno. Existujú techniky, ktoré pracujú so zmenou perspektívy a pomáhajú premeniť smútok na hlbšie ocenenie života. V psychoterapii sa často využíva:
- reflexia pozitívnych spomienok
- zmena pohľadu na to, čo nám minulosť dala
- zdieľanie príbehov, ktoré v nás prebúdzajú nežnosť a pochopenie
- vedomé zapisovanie vďačnosti
- mindfulness, ktorý učí vnímať emócie bez posudzovania
Namiesto toho, aby sme sa zamerali len na to, čo sme stratili, skúšame vnímať aj hodnoty a skúsenosti, ktoré sme vďaka týmto situáciám získali. Takýto prístup dokáže smútok postupne pretaviť do pocitu vďaky, hoci to býva proces, ktorý potrebuje čas.
Môže nám vďačnosť pomôcť prežiť sviatky pokojnejšie?
Určite áno. Keď sa zameriame na to dobré, čo v našich životoch je – aj keby to boli len drobné momenty – podporíme tým emocionálnu pohodu a celkovú vyrovnanosť. Vďačnosť posilňuje vzťahy, zjemňuje napätie a pomáha vytvárať atmosféru pokoja.
A čo je ešte dôležitejšie: keď si dovolíme prežívať vďačnosť nahlas, často tým povzbudíme aj ľudí okolo nás. Vzájomne sa tak naladíme na to, čo je na Vianociach skutočne podstatné – na blízkosť, ľudskosť a chvíle, ktoré stoja za to si zapamätať.
