Práca z domu sa po pandémii covidu-19 stala bežnou súčasťou pracovného života v mnohých krajinách. Pre zamestnávateľov predstavuje spôsob, ako zvýšiť flexibilitu, pre zamestnancov zasa možnosť lepšie zosúladiť pracovné a súkromné povinnosti. Výskumy však ukazujú, že vplyv práce z domu na duševné zdravie nie je jednotný a závisí od viacerých faktorov – vrátane pohlavia, typu práce, domáceho prostredia či individuálneho psychického stavu.
Video: práca z domu môže mať aj negatívne dopady
V pôvodnom texte bol vložený aj externý video obsah z YouTube, ktorý upozorňuje, že práca z domu môže mať pri niektorých ľuďoch aj negatívne psychické dopady (napríklad v súvislosti s izoláciou či preťažením). Ide o doplnkový materiál, nie o vedecký dôkaz sám osebe.
Flexibilita ako výhoda, ale nie pre každého
Pre niektorých ľudí môže byť každodenné dochádzanie na pracovisko psychicky aj časovo náročné. Práca z domu v takýchto prípadoch šetrí čas, znižuje stres spojený s presunmi a umožňuje flexibilnejšie plánovanie dňa, napríklad v súvislosti so zdravotnými povinnosťami alebo starostlivosťou o rodinu.
Zároveň však ide o spôsob práce, ktorý so sebou prináša aj nové výzvy. Patria medzi ne vyššie náklady na domácu prevádzku, potreba vhodného technického vybavenia, ale aj riziko rozmazania hraníc medzi pracovným a súkromným životom.
Čo ukázal austrálsky dlhodobý výskum
Vedci z University of Melbourne analyzovali údaje z rozsiahleho austrálskeho longitudinálneho prieskumu HILDA, ktorý sleduje pracovné a životné podmienky obyvateľov dlhodobo. Výskum zahŕňal tisíce pracujúcich ľudí a zameriaval sa na porovnanie duševného zdravia pri rôznych formách práce – vrátane práce z domu, hybridného modelu a klasickej práce na pracovisku.
Do analýzy neboli zahrnuté pandemické roky, keďže v tom období mohli psychiku ovplyvňovať aj iné mimoriadne faktory. Vedci sa zároveň snažili eliminovať vplyv veľkých životných zmien, ako je zmena zamestnania alebo príchod dieťaťa, aby sa mohli sústrediť výlučne na vplyv pracovného režimu.
Dochádzanie a duševné zdravie
Výsledky ukázali, že dĺžka dochádzania do práce nemala u žien štatisticky významný vplyv na duševné zdravie. U mužov sa však objavil mierny negatívny efekt v prípadoch, keď už mali zhoršený psychický stav. Nešlo však o všeobecný jav, ale o trend pozorovaný u konkrétnej skupiny respondentov.
Práca z domu a ženy: opatrné závery
Výskum naznačil, že u časti žien môže mať práca z domu pozitívny vplyv na subjektívnu duševnú pohodu, najmä ak ide o hybridný model, teda kombináciu práce z domu a dochádzania na pracovisko niekoľko dní v týždni. Tento efekt sa neprejavil u žien, ktoré pracovali z domu len príležitostne, ani u tých, ktoré by pracovali výlučne z domu počas celého pracovného týždňa.
Je však dôležité zdôrazniť, že ide o štatistické vzťahy, nie o dôkaz príčinnej súvislosti. Výsledky nemožno automaticky prenášať na všetky ženy bez ohľadu na životnú situáciu, povahu práce či domáce podmienky.
U mužov sa jasný efekt nepotvrdil
U mužov výskum nepreukázal jednoznačný pozitívny ani negatívny vplyv práce z domu na duševné zdravie. Vedci predpokladajú, že rozdiely môžu súvisieť s rozdelením domácich povinností, sociálnymi väzbami viazanými na pracovisko alebo rozdielnym vnímaním práce a oddychu. Ide však o hypotézy, nie definitívne vysvetlenia.
Riziko vyhorenia pri práci na diaľku
Iné štúdie, vrátane prieskumov realizovaných v posledných rokoch, upozorňujú, že práca z domu môže u časti ľudí zvyšovať riziko vyhorenia. Najčastejším problémom je neustála dostupnosť prostredníctvom digitálnych nástrojov, pocit, že pracovný deň „nikdy nekončí“, a ťažkosti s oddelením práce od súkromného života.
Tieto zistenia však neznamenajú, že práca z domu je sama o sebe škodlivá. Skôr poukazujú na to, že bez jasných pravidiel a hraníc môže viesť k preťaženiu.
Čo odborníci odporúčajú
Výskumy sa zhodujú v tom, že duševnú pohodu pri práci z domu podporuje najmä:
- jasne vymedzený pracovný čas
- oddelený pracovný priestor v domácnosti
- pravidelné prestávky a pohyb
- kombinácia práce z domu a osobného kontaktu na pracovisku
Práca z domu nie je univerzálnym riešením pre všetkých. Výskumy ukazujú, že jej vplyv na duševné zdravie je individuálny a podmienený viacerými faktormi. Hybridný model sa javí ako potenciálne výhodný pre časť pracujúcich, no vždy závisí od konkrétnych okolností, osobných preferencií a schopnosti nastaviť si zdravé hranice medzi prácou a súkromím.
