Sociálne siete, predovšetkým Instagram, sú založené na vizuálnom obsahu. Používatelia denne sledujú veľké množstvo fotografií, ktoré zobrazujú tváre, postavy a životný štýl v čo najlepšom svetle. Využívanie filtrov, úprav a estetických aplikácií je bežnou súčasťou tejto prezentácie. Problém však vzniká v momente, keď sa digitálne upravené obrazy začnú považovať za reálny a dosiahnuteľný štandard krásy.
Ideály krásy sa vždy menili, dnešný tlak je však silnejší
Vnímanie krásy sa v priebehu dejín neustále menilo v závislosti od kultúry, spoločenských hodnôt a dostupných médií. Súčasná doba je však výnimočná rýchlosťou šírenia vizuálnych trendov a ich masovým dosahom. Sociálne siete umožňujú nepretržité porovnávanie sa s veľkým množstvom ľudí, pričom zobrazovaný obsah je často selektívny, upravený alebo digitálne pozmenený.
Výsledkom je obraz krásy, ktorý nezodpovedá bežnému vzhľadu populácie a nereflektuje prirodzenú rozmanitosť ľudských tvárí.
Čo sa označuje ako „Instagram face“
Výraz „Instagram face“ nie je oficiálnym medicínskym pojmom. Používa sa na označenie vizuálneho trendu, ktorý sa objavuje najmä na sociálnych sieťach. Typickými znakmi sú veľmi hladká pleť bez viditeľných nedokonalostí, výrazne tvarované lícne kosti, plné pery, zúžený nos a celkovo symetrické rysy tváre.
Takýto vzhľad je vo väčšine prípadov výsledkom digitálnych filtrov, aplikácií na úpravu fotografií, správneho osvetlenia a pózovania. V prirodzenej podobe sa tieto črty vyskytujú len zriedkavo a nie je možné ich dosiahnuť bežnými prostriedkami.
Dopad na sebavedomie a psychické zdravie
Odborné štúdie poukazujú na to, že časté porovnávanie sa s idealizovanými obrazmi môže negatívne ovplyvniť sebahodnotenie, najmä u mladších ľudí. Môže viesť k nespokojnosti s vlastným vzhľadom, zníženému sebavedomiu a zvýšenému tlaku na zmenu výzoru.
V odbornej diskusii sa používa pojem filter dysmorphia, ktorým sa opisuje stav, keď sa človek porovnáva s vlastnou digitálne upravenou podobou. Nejde o samostatnú diagnózu, ale o jav, ktorý môže zhoršovať vnímanie vlastného tela a podporovať nerealistické očakávania.
Estetické zákroky a reálne hranice
V posledných rokoch rastie záujem o estetické zákroky, pričom časť klientov prichádza s predstavami ovplyvnenými obsahom zo sociálnych sietí. Dosiahnutie vzhľadu podobného digitálnym filtrom si v reálnom svete často vyžaduje kombináciu viacerých invazívnych aj neinvazívnych zásahov.
Z medicínskeho hľadiska môže nadmerné používanie výplňových materiálov alebo opakované zákroky meniť prirodzenú anatómiu tváre. Môžu ovplyvniť mimiku, zaťažiť lymfatický systém a v niektorých prípadoch viesť k opuchom či deformáciám. Odborníci preto upozorňujú na potrebu realistických očakávaní a individuálneho prístupu.
História ukazuje, že extrémy sa opakujú
Snaha prispôsobiť telo aktuálnym ideálom krásy nie je novým javom. V minulosti sa používali korzety, ktoré výrazne menili telesné proporcie, alebo iné praktiky, ktoré mali negatívny vplyv na zdravie. Rozdiel je v tom, že dnešné technológie umožňujú zásahy rýchlejšie a vo väčšom rozsahu, čo zvyšuje riziko dlhodobých následkov.
Individualita ako reálna hodnota krásy
Krása nemá jednotnú podobu a neexistuje jeden univerzálny ideál. Sociálne siete často prezentujú vizuálny štandard založený na digitálnych úpravách, nie na reálnych ľudských črtách. Odborný konsenzus sa zhoduje v tom, že cieľom estetických zásahov by nemalo byť vytváranie rovnakých tvárí, ale citlivé zvýraznenie prirodzenej individuality.
Práve rozmanitosť, prirodzenosť a autenticita sú hodnoty, ktoré z dlhodobého hľadiska podporujú zdravý vzťah k vlastnému telu a znižujú tlak porovnávania sa s nereálnymi obrazmi zo sociálnych sietí.
