Vo vzťahoch sa často objavuje veta typu: „Toto by som svojmu partnerovi nikdy nedovolila.“ Hoci môže znieť nenápadne, odborníci na partnerské poradenstvo upozorňujú, že práve tento postoj dokáže v dlhodobom horizonte vzťah výrazne oslabiť.
Za zákazmi a kontrolou sa totiž často skrýva strach, neistota a potreba mať situáciu pod kontrolou, nie skutočný záujem o fungovanie vzťahu.
Prečo kontrola vo vzťahu nefunguje
Partnerský vzťah má fungovať na spolupráci, dôvere a dobrovoľnom rešpekte. Ak sa začína riadiť príkazmi a zákazmi, jeden z partnerov sa prirodzene dostáva do nadradenej roly a druhý do roly niekoho, kto poslúcha.
Odborníci upozorňujú, že:
- Zákazy zo vzťahu vytesňujú pocit bezpečia, pretože partner žije v obave, či neprekročil pravidlo, ktoré ani nemusí byť jasne vyslovené.
- Kontrola často vzniká z vnútornej neistoty – partner si nie je istý vlastnou hodnotou alebo sa bojí, že stratí pozornosť toho druhého.
- Čím viac zákazov, tým silnejšia túžba ich porušiť. Kontrola nevytvára vernosť, skôr podporuje tajnosti.
Zdravé hranice vs. kontrola: aký je medzi nimi rozdiel?
Psychológovia rozlišujú zdravé hranice a kontrolu:
Zdravá hranica
- partner hovorí o svojich pocitoch a potrebách („keď sa neozveš, mám obavu o to, čo sa deje“)
- vzniká po spoločnej dohode
- rešpektuje osobnosť aj slobodu druhého
- slúži na udržanie vzájomného bezpečia
Kontrola
- je založená na príkazoch a zákaze („tam nesmieš ísť“, „s touto osobou sa nestretávaj“)
- vychádza z potreby mať moc nad partnerom
- potláča slobodu, spontánnosť a prirodzené správanie
- vyvoláva odpor, nie rešpekt
Podľa párových terapeutov je práve zamieňanie lásky za kontrolu častým dôvodom, prečo sa vzťahy rozpadajú.
Koľko slobody je vo vzťahu normálne?
Univerzálna odpoveď neexistuje. Miera slobody závisí od dynamiky konkrétneho páru. Niektorým partnerom neprekáža, keď ten druhý cestuje s priateľmi, stretáva sa s kolegami alebo trávi voľný čas samostatne. Pre iné páry môže byť dôležitejšia pravidelná informovanosť či väčšia transparentnosť.
Odborníci sa však zhodujú na jednom:
Dôležité je, aby sa partneri dokázali dohodnúť na tom, čo je pre ich vzťah bezpečné, prijateľné a vzájomne rešpektujúce.
Ak už raz dôjde k strate dôvery (napríklad kvôli nevere), je prirodzené, že vzťah si na určitý čas vyžiada viac otvorenosti a komunikácie.
Keď sa do vzťahu vkradne veta „To by som mu nedovolila“
Podľa párových poradcov je táto veta varovným signálom. Naznačuje, že sa jeden z partnerov stavia do pozície autority, nie rovnocenného partnera.
Takýto prístup postupne ničí:
- dôveru
- otvorenosť
- vzájomnú blízkosť
- chuť zdieľať životné chvíle
Vzťah by mal byť miestom, kde sa dvaja dospelí ľudia dohodnú, nie miestom, kde jeden povoľuje a druhý žiada povolenie.
Ako znížiť potrebu kontroly vo vzťahu
Odborníci odporúčajú tieto kroky:
1. Pracovať so svojou neistotou
Mnoho zákazov vychádza nie z partnerovho správania, ale z našich vnútorných obáv.
2. Otvorene komunikovať
Namiesto príkazov vyjadrovať emócie:
„Keď nevieš, kedy prídeš, som nervózna a potrebujem viac informácií.“
3. Dohodnúť si spoločné pravidlá
Nie direktívne, ale partnersky. Každý má právo povedať, čo je preňho dôležité.
4. Rešpektovať hranice druhého
Sloboda je dôležitá súčasť partnerskej spokojnosti.
Partnerstvo nie je o moci, ale o spolupráci
Párová terapia dlhodobo ukazuje, že najstabilnejšie vzťahy vykazujú vysoký stupeň dôvery a zdravého osobného priestoru.
Ak partneri budujú vzťah na zákaze a moci, skôr či neskôr sa vytratí ľahkosť, ktorú si ľudia na začiatku najviac cenili.
Zmyslom vzťahu nie je kontrolovať, ale vytvoriť priestor, v ktorom sa dvaja dospelí cítia slobodne, bezpečne a rešpektovane.
