Zničené mesto Pompeje dodnes odhaľuje svoje dávne tajomstvá. Pod popolom sopky Vesuv sa zachovali fresky, ktoré nedávno archeológov doslova šokovali. Zobrazujú totiž tajné rituály, ktoré mali byť v Rímskej ríši dávno zakázané!
Pompeje, staroveké mesto pochované pod nánosmi vulkanického popola po výbuchu sopky Vesuv v roku 79 nášho letopočtu, neprestáva udivovať archeológov a historikov. Popol dokázal neuveriteľne zakonzervovať nielen budovy a predmety, ale dokonca aj ľudské pozostatky a fascinujúce nástenné maľby. Tie sú v mnohých prípadoch tak zachovalé, akoby boli namaľované len pred pár rokmi.
Mesto zakonzervované časom
Život v Pompejach bol živý a rušný – plný obchodov, kúpeľov, divadiel či trhov. To všetko skončilo v jedinom okamihu, keď Vesuv svojou erupciou pokryl Pompeje, ale aj neďaleké Herculaneum, tonami rozžeraveného popola a hornín.
Vedeli ste, že práve v Herculaneu sa dokonca zachovali zvyšky organických materiálov vrátane textov na papyrusoch a ľudských tkanív? Za takúto konzerváciu môžeme vďačiť až 23 metrov hrubej vrstve horúcej pyroklastickej horniny, ktorá Pompeje doslova pochovala a uchránila tak pred pôsobením času.
Archeológia kedysi a dnes
Dlho boli Pompeje len cieľom zlodejov a hľadačov pokladov, až v 18. storočí nastúpili prví archeológovia, ktorí začali systematicky odkrývať toto starobylé mesto. Revolučným nápadom koncom 19. storočia bolo použitie sadry na vytvorenie odliatkov obetí, ktoré zachytávajú ľudí vo chvíli ich smrti.
Moderné technológie ako georadary či laserové skenery však dnes umožňujú výskum oveľa efektívnejšie a detailnejšie. V súčasnosti je ešte stále približne 30 % Pompejí skrytých pod vrstvami popola, čo znamená, že nové objavy na seba nedajú dlho čakať.
Bakchov kult na stenách luxusnej hostiny
Najnovší objav z Pompejí je však skutočne ohromujúci. Archeológovia odkryli doteraz neznáme triclinium – reprezentatívnu miestnosť určenú na slávnostné hodovanie. Steny tejto miestnosti boli pokryté úžasne zachovalými freskami zobrazujúcimi bakchanálie, rituály zasvätené bohu vína a plodnosti Bakchovi, ktorého Gréci poznali ako Dionýza.
Maľby zobrazujú tanečnice v extatických pózach, satyrov a kentaurov, pričom celá výzdoba dýcha silnou erotikou a mystickou atmosférou. Ide o jeden z najlepšie zachovaných dôkazov týchto tajomných rituálov, ktoré boli známe predovšetkým z Villa dei Misteri, objavenej už pred desaťročiami. Nové fresky sú však rozsiahlejšie, detailnejšie a výrazne lepšie zachované.
Zaujímavým historickým paradoxom je, že veľmi podobné fresky mohli byť odhalené už koncom 16. storočia počas úprav toku rieky Sarno. Vtedajší nálezcovia však fresky opäť pochovali zo strachu pred cenzúrou kvôli ich explicitnému obsahu.
Tajný kult, ktorý otriasol Rímom
Čo presne bol Bakchov kult, ktorého zobrazenia archeológovia našli na freskách? Išlo o tajné duchovné obrady, ktoré mali účastníkov pomocou vína, tanca a pravdepodobne aj omamných látok privádzať do stavu extázy, v ktorom mohli nadviazať spojenie s božstvom. Sú dokonca podozrenia, že sa počas obradov používali aj nebezpečné byliny, ako napríklad prudko jedovatá ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna).
Bakchanálií sa zúčastňovali najmä vyššie spoločenské vrstvy, a to v prísnom utajení. Rituály iniciácie, ktorými prechádzali noví členovia, boli považované za formu duchovného znovuzrodenia a hlbokého prepojenia s Bakchom.
Fascinujúce je, že tieto rituály boli v Ríme oficiálne zakázané už v roku 186 pred Kristom, teda takmer tri storočia pred zánikom Pompejí! Ako je teda možné, že v Pompejach tieto obrady prebiehali ešte dlho po zákaze?
Centrum tajných praktík alebo odvážna vzbura?
Objav týchto fresiek vyvoláva množstvo nových otázok: bolo snáď mesto Pompeje akýmsi centrom vzdoru voči Rímu, kde sa naďalej potajomky praktizovali zakázané rituály? Alebo šlo dokonca o úplne odlišnú verziu kultu, ktorú ešte historici nepoznajú?
Isté je len to, že tento objav ukazuje Pompeje ako mesto s omnoho komplikovanejším príbehom, než sme si doteraz mysleli. Tretina Pompejí zostáva stále neprebádaná, takže budúcnosť ešte určite prinesie ďalšie fascinujúce odhalenia.
Pompeje teda nie sú len mementom tragédie – sú predovšetkým neuveriteľnou historickou studnicou, ktorá nám umožňuje nahliadnuť do najintímnejších tajomstiev rímskej spoločnosti. Ktovie, aké ďalšie šokujúce tajomstvá nám ešte odhalia?
