Samoobslužné pokladnice sa v posledných rokoch stali bežnou súčasťou takmer každého obchodu. Mnohí zákazníci ich radi využívajú, pretože skracujú čakanie v dlhých radoch a zároveň umožňujú skontrolovať, či cena na cenovke zodpovedá sume, ktorá sa reálne nablokuje. Práve táto možnosť pohodlného a rýchleho odbavenia však so sebou priniesla nový fenomén, ktorý sa v dôsledku zdražovania potravín a iného tovaru rozmáha čoraz viac – rôzne podvody a krádeže uskutočňované priamo pri samoobslužných pokladniciach.
Namiesto ohrozenia pracovných miest nový problém
Keď sa samoobslužné pokladnice začali zavádzať, kritici upozorňovali najmä na to, že ide o spôsob, ako obmedziť počet predavačiek a predavačov. Prax však ukázala, že obchody sa s nedostatkom personálu naďalej trápia. Skutočný problém je niekde inde – práve minimálna kontrola pri samoobslužných pokladniciach dáva priestor nápaditým zlodejom. Zákazník si nablokuje tovar sám a nikto iný nemusí preveriť, či všetko zadal správne.
U nás aj vo svete tak narastá počet sofistikovaných pokusov oklamať systém. Niektoré triky sú relatívne jednoduché, no existujú aj premyslené metódy, ktoré spôsobujú reťazcom výrazné finančné straty.
Slabé zabezpečenie láka k podvodom
Jedným z dôvodov, prečo je pri samoobslužných pokladniciach také jednoduché podvádzať, je ich nedostatočne vyspelý systém rozpoznávania tovaru. Väčšina zariadení nedokáže posúdiť, či sa zhoduje obsah nákupného košíka s tým, čo sa skutočne nablokuje. Poctivosť je tak v rukách samotného zákazníka.
Rozsiahle zdražovanie v poslednom období navyše vyvoláva u mnohých ľudí pokušenie ušetriť pár korún nelegálnou cestou. Niekedy je to len „nevinné” nablokovanie balenia drahších orechov ako lacnejších zemiakov, inokedy si ľudia vymieňajú či prelepujú čiarové kódy, aby miesto prémiového mäsa alebo drahého alkoholu platili len zlomok ich skutočnej ceny.
Najčastejšie triky pri pokladniciach
Zámena čiarových kódov:
Zákazník si odváži napríklad lacnú zeleninu (cibuľu), čím získa cenovku na pár korún. Následne túto nálepku prilepí na balenie drahého mäsa. Aj keď v skutočnosti kupuje hovädzie za niekoľko stoviek, zaplatí symbolickú sumu za cibuľu.Podvod pri alkohole:
Jeden z častých trikov spočíva v nalepení štítku z lacného vína na fľašu prémiovej whisky. Rozdiel v cene tak môže dosahovať desiatky až stovky korún, ktoré obchod nikdy neuvidí.Zámerné označovanie drahšieho produktu ako lacného:
Pri vážení si zákazník „omylom” zvolí na obrazovke lacnejší tovar, hoci váži niečo oveľa drahšie. Typickým príkladom sú pistáciové orechy, ktoré sa nablokujú ako lacná zelenina alebo ovocie.
Až o 75 % viac krádeží
Výskum univerzity jednoznačne poukazuje na to, že v predajniach s inštalovanými samoobslužnými pokladnicami došlo k nárastu krádeží o 75 %. Tento výrazný rozdiel odzrkadľuje fakt, že ak sa zákazníkovi podarí obísť pokladňu bez zásahu personálu, riziko odhalenia výrazne klesá. Mnoho obchodných reťazcov už preto investuje do kamerových systémov, zamestnáva viac kontrolórov, ktorí náhodne preverujú nákupné bločky, alebo hľadá technologicky pokročilejšie riešenia.
Ako môžu obchody reagovať?
Niektoré maloobchodné siete začínajú testovať inteligentné váhy, ktoré by na základe tvaru, farby alebo čiarového kódu vedeli rozpoznať konkrétny druh tovaru. Iné zas vyvíjajú systém, kde kamery nad pokladnicami sledujú, čo zákazník naskenuje, a porovnávajú to s vizuálnym záznamom v reálnom čase.
V budúcnosti sa tiež špekuluje o možnosti používať senzory v nákupných vozíkoch, ktoré by tovar identifikovali už pri vkladaní do košíka. Takéto riešenia však nie sú lacné a je otázne, či budú obchody (a napokon aj zákazníci) ochotní znášať zvýšené náklady na vývoj a implementáciu týchto technológií.
Čo prinesie budúcnosť?
Ukazuje sa, že samoobslužné pokladnice síce šetria čas a uľahčujú prácu v obchodoch, no zároveň sa stali lákadlom pre nepoctivých kupujúcich. Aj keď väčšina zákazníkov nakupuje bez akejkoľvek snahy o podvod, rapídny nárast krádeží naznačuje, že obchody majú pred sebou ešte veľkú výzvu.
V hre sú prísnejšie kontroly, moderné technológie na rozpoznávanie tovaru a intenzívnejšie využívanie bezpečnostných kamier. Otázkou zostáva, ako rýchlo dokážu reťazce prijať také opatrenia, ktoré skutočne zamedzia podobným praktikám, a kam až môžu tieto opatrenia zájsť, aby nenarušili komfort a súkromie poctivých zákazníkov.
Samoobslužné pokladnice tak zrejme ostanú v hľadáčiku nielen obchodníkov, ale aj tých, ktorí v dôsledku rastúcich cien hľadajú spôsoby, ako nakúpiť lacnejšie. Nie je pritom vylúčené, že rastúce prípady podvodov môžu napokon ovplyvniť aj cenovú politiku obchodov, ktoré sa budú snažiť kompenzovať svoje straty. Celkový dosah na peňaženky zákazníkov, zamestnanosť a pohodlie nákupov ešte len ukáže čas.
