Manželstvo samo o sebe predstavuje pre mnohých ľudí naplnenie životných očakávaní. Neraz je však výsledkom druhého či dokonca tretieho pokusu o šťastné spolužitie. V takýchto prípadoch sa často objaví téma nevlastných detí, komplikovaných vzťahov a rozdielnych názorov na finančnú alebo emočnú podporu príbuzných.
Nasledujúci text rozoberá všeobecné situácie a problémy, ku ktorým môže dôjsť, keď jeden z partnerov (tzv. „dobrák“) prejavuje až prehnanú ochotu pomáhať nevlastnému dieťaťu na úkor vlastného manželského vzťahu. Zároveň sa dotýka otázky spravodlivosti v rodine, pocitu zrady a potreby otvorenej komunikácie.
1. Druhé manželstvo ako nová šanca
Mnoho ľudí po rozpade prvého manželstva, napríklad zapríčineného alkoholizmom alebo iným patologickým správaním, túži nájsť stabilného a spoľahlivého partnera. Pokojnejší a zodpovednejší človek, ktorý nepije, zarába a stará sa o rodinu, často pôsobí ako vysnívaný protipól pôvodného „problémového“ partnera.
Keď sa takýto pár zosobáši, prináša si do manželstva rôzne očakávania:
- Túžbu po bezpečí a harmónii
- Očakávanie podpory a porozumenia
- Viac trpezlivosti s prípadnými deťmi z predošlých vzťahov
V praxi môže nastávať situácia, že partner s deťmi z prvého manželstva už v minulosti zažil vyhrotené rodinné konflikty. Preto sa v novom zväzku snaží vyhýbať sporom a radšej vychádza v ústrety všetkým, najmä deťom. To sa však nemusí vždy stretnúť s pochopením druhej strany.
2. Nevlastné dieťa a jeho rezervovaný postoj
Nesúlad vo vzťahu často spôsobí práve postoj nevlastného dieťaťa, ktoré nemusí nového partnera svojho rodiča prijať. Príčiny bývajú rôzne:
- Negatívna skúsenosť z rozvodu
- Pocit ohrozenia voči novej rodine
- Nespracovaná minulosť s biologickým otcom či matkou
Ak je dieťa navyše v tínedžerskom veku, môže reagovať vzdorovito. Časté sú prejavy nesúhlasu, ironické narážky a obviňovanie nevlastného rodiča z rozbitia pôvodnej rodiny. Takáto komunikácia vyvoláva napätie a narúša rodinnú harmóniu, o ktorú sa novomanželia snažia.
3. „Dobrák“ ako faktor konfliktu
V rodine sa môže prejaviť charakter jedného z partnerov, ktorý sa snaží byť za každú cenu nápomocný, až dobrosrdečný. Ak má tento „dobrák“ výčitky svedomia voči dieťaťu z predošlého vzťahu (najmä ak počas rozvodu odišiel z pôvodnej domácnosti), môže byť náchylný k:
- Neprimeranej finančnej podpore (platenie drahých škôl, stále darčeky, poskytovanie veľkých súm peňazí)
- Neustálemu ospravedlňovaniu správania dieťaťa (toleruje urážky, ignoranciu či nevďačnosť)
- Nevhodným návrhom o spoločnom bývaní, ktoré naruší súkromie aj pohodlie ostatných členov domácnosti
Prílišné obetovanie sa pre nevlastné dieťa môže viesť k tomu, že druhý partner nadobudne pocit, že je menej dôležitý alebo dokonca odstrkovaný na vedľajšiu koľaj. To spôsobí, že namiesto pokojného a radostného spolužitia sa v manželstve objavia pocity krivdy, hnevu a sklamania.
4. Spoločné alebo oddelené bývanie?
Dospelé nevlastné dieťa, ktoré sa po čase vráti k rodičovi a dožaduje sa pomoci, vyvoláva náročné rozhodovacie procesy. Otvárajú sa otázky typu:
- „Kam ho umiestniť, ak nemá bývanie?“
- „Dokážeme spolu všetci fungovať pod jednou strechou?“
- „Neohrozí to naše súkromie, vzťah a kľud?“
Ak príde návrh, aby nevlastné dieťa s rodinou dokonca postavilo dom v tesnej blízkosti alebo aby noví manželia prepísali časť nehnuteľnosti (napr. byt) na toto dieťa, vzniká reálny potenciál na veľký konflikt. Najmä ak ide o majetok, ktorý druhý partner plánoval odkázal vlastným deťom.
5. Konflikt okolo dedičstva
Jedným z najcitlivejších momentov v dlhodobom manželstve môže byť nátlak zo strany „dobráka“, aby nevlastnému dieťaťu prepísal byt či dom, ktorý patrí druhému partnerovi. Ten totiž nemusí vnímať nevlastné dieťa ako „člena rodiny“, najmä ak z jeho strany dlhodobo cíti len urážky, neúctu a obviňovanie.
Z právneho hľadiska je majetok, ktorý človek zdedil alebo nadobudol ešte pred manželstvom, výlučným vlastníctvom daného človeka. Prepisovanie takýchto nehnuteľností by malo byť rozhodnutím na dobrovoľnej báze. Ak však jeden z partnerov vyvíja na toho druhého neprimeraný tlak, môže to viesť k pocitu zrady, strate dôvery a eskalácii konfliktu.
6. Pocity hnevu a sklamania
Keď sa jeden z manželov cíti zradený a nepochopený, hromadí sa v ňom frustrácia. Stáva sa, že po dlhých rokoch spoločného života vyjde na povrch nenávisť či neznášanlivosť práve voči „dobrosrdečnému“ partnerovi, ktorý sa nechal zmanipulovať alebo sa nedokáže postaviť nevlastnému dieťaťu. Človek potom môže dospieť k záveru, že jeho partner nie je len milý a empatický, ale aj naivný a neschopný rozoznať prípadné zneužívanie.
7. Možné riešenia a prevencia
Aby sa predišlo hlbokým konfliktom a nenávisti, je dôležité myslieť na prevenciu a komunikáciu:
- Predmanželská dohoda – V prípade, že jeden z partnerov prichádza do manželstva s majetkom, zvážiť formálnu dohodu o tom, ako bude narábané s nehnuteľnosťami a financiami.
- Stanovenie hraníc – Dospelé deti z predchádzajúcich vzťahov by mali mať jasne komunikované pravidlá pomoci. Napr. finančná podpora na vzdelanie je v poriadku, no prepísanie bytu môže byť pre druhého partnera neakceptovateľné.
- Rodinná terapia alebo mediácia – Ak sa konflikt dostáva do roviny, kde hrozí rozpad manželstva či nenávisť, môže pomôcť stretnutie so psychológom či mediátorom, ktorý by bol nestranný a pomohol by nastaviť hranice pre všetkých zúčastnených.
- Otvorená komunikácia – Partneri by spolu mali hovoriť o svojich pocitoch skôr, ako ich ovládne hnev. Je dôležité vyjasniť si, čo je ešte normálna pomoc a čo už prehnaná dobrosrdečnosť.
8. Záver
Konflikty vyplývajúce z nevlastných detí a prílišnej dobrosrdečnosti jedného z partnerov nie sú v modernej spoločnosti ojedinelé. Často sa rodia v rodinách, kde má jeden z manželov pocit, že dieťa z predošlého vzťahu utrpelo ujmu počas rozvodu, a preto sa mu snaží všetko vynahradiť. Takýto prístup je síce pochopiteľný, no môže viesť k deštruktívnym dopadom na nové manželstvo, ak sa zabudne na zdravú komunikáciu a rešpekt k pocitom všetkých členov rodiny.
Dôležité je, aby si partneri vzájomne načúvali, rešpektovali hranice a vedeli rozlišovať medzi primeranou pomocou a nebezpečnou naivitou. Len tak sa dá predísť bolestivým vyústeniam, pri ktorých sa dokonca objaví až nenávisť voči človeku, ktorého sme si kedysi z celého srdca vážili.
