V posledných rokoch sa v Európe zvýšil záujem odborníkov o niektoré plesňové infekcie, ktoré sa správajú inak, než bolo bežné v minulosti. Niektoré druhy totiž dokážu odolávať liekom, ktoré sa štandardne používajú na ich liečbu. Tento jav predstavuje výzvu najmä pre zdravotnícke zariadenia a pacientov s oslabenou imunitou, no pre bežnú populáciu nepredstavuje dôvod na paniku.
Najviac sledované sú dva druhy: Candidozyma auris, ktorá sa spája najmä s nemocničným prostredím, a kožný dermatofyt Trichophyton indotineae, ktorý vyvoláva zdĺhavé a niekedy ťažšie liečiteľné kožné infekcie.
Candidozyma auris: problém najmä pre nemocnice
Candidozyma auris (predtým známa ako Candida auris) je kvasinka, ktorá sa v posledných rokoch rozšírila v zdravotníckych zariadeniach v rôznych krajinách sveta, vrátane Európy. Zdravým ľuďom väčšinou nespôsobuje problémy, no u pacientov s oslabenou imunitou môže vyvolať závažné infekcie.
Najväčším rizikom je jej schopnosť prežívať na povrchoch v nemocniciach a odolávať bežným antimykotikám. Preto je pre zdravotnícky personál nevyhnutné dôkladné dodržiavanie dezinfekčných postupov a rýchla identifikácia možných ohnísk nákazy.
Infekcie spôsobené týmto druhom sa liečia podľa citlivosti konkrétneho kmeňa, pričom často je potrebné siahnuť po silnejších liekoch.
Rezistentné kožné infekcie: nový problém dermatológov
Druhým pozorovaným patogénom je Trichophyton indotineae, dermatofyt spôsobujúci kožné mykózy, ktoré môžu postihovať najmä oblasť slabín, nôh či trupu.
Tento druh sa šíri priamym kontaktom kože a v posledných rokoch sa zistilo, že niektoré kmene majú zníženú citlivosť na terbinafín, čo je často používaný liek pri liečbe kožných plesní.
Pacienti tak niekedy potrebujú inú formu liečby alebo dlhšie trvanie terapie. Ide najmä o nepríjemné, ale nie život ohrozujúce infekcie, ktoré si vyžadujú trpezlivosť a odborné vedenie dermatológa.
Prečo plesne odolávajú liekom?
Rovnako ako pri baktériách a antibiotikách, aj pri plesniach môže vzniknúť odolnosť voči liečivám, najmä ak sa antimykotiká používajú nesprávne – príliš krátko, v nedostatočnej dávke alebo bez odporúčania odborníka.
Výsledkom sú kmene, ktoré sa liečia ťažšie a niekedy si vyžadujú kombináciu viacerých postupov.
Má sa bežný človek obávať?
Pre zdravú populáciu tieto plesne nepredstavujú zvýšené riziko. Nebezpečné sú najmä v nemocniciach a u pacientov s narušenou imunitou.
Pri kožných infekciách platí jednoduché pravidlo:
- nepoužívať spoločné uteráky či oblečenie
- dbať na hygienu
- problémy riešiť hneď, nie až po týždňoch neúspešnej domácej liečby
Ak sa plesňová infekcia opakuje alebo nereaguje na bežnú liečbu, je vhodné obrátiť sa na dermatológa, ktorý určí typ infekcie a vyberie vhodnú liečbu.
Záver
Odolné plesne sú realitou, ale nejde o dôvod na paniku v bežnom živote. Predstavujú však výzvu pre zdravotnícke zariadenia, ktoré musia venovať zvýšenú pozornosť dezinfekcii, monitorovaniu a včasnej diagnostike.
Dôležité je aj rozumné používanie liekov, aby sa minimalizovalo riziko ďalšej rezistencie.
