Otázka, koľko vody by mal človek denne vypiť, sa objavuje neustále a často na ňu existuje jednoduchá, no zavádzajúca odpoveď: dva litre denne. Toto číslo sa za roky stalo takmer dogmou, ktorú mnohí dodržiavajú bez ohľadu na okolnosti. Moderná veda však ukazuje, že jedno univerzálne množstvo tekutín neexistuje a pitný režim by sa mal prispôsobovať individuálnym potrebám každého človeka.
Prečo neplatí jedno číslo pre všetkých
Ľudské telo funguje dynamicky a jeho potreba tekutín sa mení zo dňa na deň. Závisí od viacerých faktorov, medzi ktoré patria najmä:
- telesná hmotnosť
- úroveň fyzickej aktivity
- teplota a vlhkosť prostredia
- zdravotný stav
- zloženie stravy
Človek, ktorý pracuje fyzicky alebo športuje v horúčavách, potrebuje prirodzene viac tekutín než niekto, kto trávi deň v kancelárii v klimatizovanom prostredí. Preto pevné pravidlo dvoch litrov denne nemôže fungovať univerzálne.
Tekutiny neprijímame len z čistej vody
Častou chybou je predstava, že telo hydratuje výlučne čistá voda. V skutočnosti významnú časť tekutín prijímame zo stravy a iných nápojov. Ovocie, zelenina, polievky, mliečne výrobky či mäso obsahujú veľké množstvo vody a podieľajú sa na celkovom príjme tekutín počas dňa.
Aj nápoje ako čaj alebo káva sa do pitného režimu započítavajú. Hoci majú mierne močopudný účinok, pri bežnej konzumácii nespôsobujú dehydratáciu, ako sa kedysi tvrdilo.
Smäd je spoľahlivý mechanizmus
Ľudský organizmus má vlastný, veľmi presný regulačný systém. Pocit smädu je prirodzený signál, ktorým telo upozorňuje na potrebu doplniť tekutiny. U zdravého dospelého človeka je tento mechanizmus spoľahlivý a funguje lepšie než sledovanie presného počtu vypitých pohárov.
To neznamená, že by sme mali smäd ignorovať alebo ho dlhodobo potláčať. Znamená to však, že piť „preventívne“ veľké množstvá vody bez potreby nie je nevyhnutné ani prospešné.
Dá sa piť aj príliš veľa?
Áno, v extrémnych prípadoch môže nadmerný príjem vody viesť k zdravotným problémom, napríklad k hyponatriémii, teda k nebezpečnému zriedeniu sodíka v krvi. Tento stav sa však vyskytuje zriedkavo a zvyčajne len pri vypití veľmi veľkého množstva vody v krátkom čase, napríklad pri extrémnych športových výkonoch bez doplnenia minerálov.
Pre bežného človeka pri normálnom pití počas dňa riziko nehrozí, no je to ďalší dôkaz, že viac vody automaticky neznamená viac zdravia.
Čo teda odporúčajú odborníci?
Namiesto striktných litrov sa dnes odporúča:
- počúvať signály vlastného tela
- piť priebežne počas dňa
- prispôsobiť pitný režim aktivite a počasiu
- sledovať farbu moču (svetlá farba je znakom dobrej hydratácie)
Oficiálne výživové inštitúcie hovoria o celkovom dennom príjme tekutín, ktorý zahŕňa vodu z nápojov aj z jedla, a uvádzajú orientačné hodnoty, nie povinné minimum.
Mýtus o tom, že každý musí denne vypiť presne dva litre vody, neobstojí v svetle moderných poznatkov. Pitný režim nie je súťaž ani matematická úloha, ale individuálna rovnováha, ktorú si telo dokáže regulovať samo. Najrozumnejším prístupom je piť vtedy, keď to organizmus potrebuje, a neriadiť sa slepo univerzálnymi číslami.
