Keď sa povie menopauza, mnohé ženy si predstavia obdobie okolo päťdesiatky a úplné vynechanie menštruácie. V skutočnosti sa však telo začína meniť podstatne skôr – často už v priebehu štyridsiatych rokov. Práve perimenopauza, teda prechodné obdobie pred menopauzou, býva pre veľa žien psychicky aj fyzicky najvyčerpávajúcejšia fáza.
Hormóny sa v tomto období nesprávajú „ukážkovo“ – hladiny estrogénu a progesterónu neustále kolíšu. Raz sú vyššie, raz nižšie, a telo sa im len ťažko prispôsobuje. To je dôvod, prečo sa žena môže cítiť raz relatívne v poriadku a o pár dní úplne „mimo“, aj keď sa jej život navonok nijako dramaticky nezmenil.
Čo presne je perimenopauza?
Perimenopauza je prechodné obdobie, ktoré predchádza samotnej menopauze (t. j. momentu, keď žena nemá menštruáciu 12 po sebe idúcich mesiacov). Môže trvať len niekoľko rokov, ale u niektorých žien aj 7–10 rokov.
Typické sú:
- nepravidelný menštruačný cyklus (kratší, dlhší, silnejší alebo naopak slabší)
- návaly tepla a nočné potenie
- zmeny nálady, plačlivosť, podráždenosť
- problémy so spánkom
- zhoršená koncentrácia a pamäť
- zmeny v telesnej hmotnosti a ukladaní tukov
Nie u každej ženy sa objavia všetky príznaky a ich intenzita je veľmi individuálna. Dôležité však je vedieť, že nejde o „lenivosť“, „rozmaznanosť“ ani „krízu stredného veku“, ale o biologické obdobie súvisiace s hormonálnymi zmenami.
Mozgová hmla, úzkosť a estrogén: čo sa vlastne deje v hlave?
Mnohé ženy počas perimenopauzy opisujú:
- pocit „zahmlenej“ hlavy
- ťažkosti s pamäťou (napr. zabúdanie slov, čo chceli urobiť)
- problémy s udržaním pozornosti
- epizódy úzkosti, vnútorného napätia či nepokoja
Tieto príznaky sú reálne a pomerne časté. Súvisia s tým, že estrogén ovplyvňuje v mozgu viacero procesov – napríklad aktivitu niektorých neurotransmiterov (chemických „poslíčkov“ medzi nervovými bunkami) a energetický metabolizmus. Keď jeho hladiny výrazne kolíšu, mozog sa musí neustále prispôsobovať, čo sa môže prejaviť práve zhoršením koncentrácie či nálady.
To však neznamená, že mozog „odumiera“ alebo že žena automaticky smeruje k demencii. Ide o funkčné zmeny, ktoré sú vo väčšine prípadov reverzibilné alebo sa po stabilizácii hormonálnej situácie zmiernia. Napriek tomu negatívne ovplyvňujú kvalitu života a je úplne legitímne riešiť ich s lekárom.
Výskumy tiež naznačujú, že dlhodobý nedostatok estrogénu môže mať vplyv na riziko niektorých neurodegeneratívnych ochorení. Zatiaľ však neexistuje jednoznačný dôkaz, že by hormonálna liečba bola spoľahlivou a priamo odporúčanou prevenciou Alzheimerovej choroby. Skôr sa hovorí o potenciálnych neuroprotektívnych účinkoch u niektorých skupín žien, ale výskum stále prebieha.
Prečo sa postava mení: od „hrušky“ k „jablku“
Ďalším typickým problémom po štyridsiatke je pocit, že telo zrazu „nefunguje ako predtým“. Aj ženy, ktoré sa stravujú podobne ako roky dozadu a pravidelne sa hýbu, si všímajú:
- pribúdanie tuku v oblasti brucha
- ťažšie chudnutie
- zmenu proporcií postavy
Estrogén ovplyvňuje, kde sa tuk v tele ukladá. Pri jeho poklese má organizmus tendenciu presúvať tuk z bokov a stehien viac do oblasti brucha. Tento viscerálny tuk (uložený okolo vnútorných orgánov) je z hľadiska zdravia rizikovejší – spája sa s vyššou pravdepodobnosťou inzulínovej rezistencie, cukrovky 2. typu a ochorení srdca a ciev.
Dobrou správou je, že žena nie je bezmocná. Výskumy ukazujú, že v tomto období je mimoriadne dôležité:
- udržiavať alebo budovať svalovú hmotu
- zaradiť silový tréning (cvičenie s vlastnou váhou, činkami, gumami)
- dbať na príjem bielkovín
- obmedziť nadbytočný cukor a vysoko spracované potraviny
Silový tréning je v perimenopauze často účinnejší spojenec ako dlhé vyčerpávajúce kardio tréningy. Pomáha chrániť kosti, zlepšuje metabolizmus glukózy a podporuje zdravý pomer svalov a tuku.
Hormonálna substitučná terapia (HRT): čo dokáže a čo už je prehnané očakávanie
HRT znamená podávanie estrogénu (často v kombinácii s progesterónom) v podobe tabliet, náplastí, gélov alebo iných foriem. Cieľom je zmierniť príznaky nedostatku hormónov a zároveň chrániť pred niektorými dôsledkami, napríklad pred stratou kostnej hmoty.
Čo môže HRT reálne priniesť
Pri správne zvolenej liečbe a u vhodných kandidátok môže:
- výrazne znížiť návaly tepla a nočné potenie
- zlepšiť kvalitu spánku
- zmierniť vaginálnu suchosť a bolesti pri pohlavnom styku
- prispieť k ochrane kostí a zníženiu rizika osteoporózy
- niekedy pomôcť aj pri zlepšení nálady a celkového komfortu
Odborné spoločnosti (vrátane medzinárodných menopauzálnych spoločností) sa vo všeobecnosti zhodujú, že u zdravých žien mladších ako 60 rokov alebo do cca 10 rokov od menopauzy môže mať HRT viac benefitov než rizík – najmä v prípade výrazných symptómov, ktoré ženu obmedzujú v každodennom živote.
Kde sú hranice
Rovnako dôležité je otvorene povedať, čo HRT nie je:
- nie je „zázračnou injekciou mladosti“
- nie je garantovanou prevenciou demencie
- nie je vhodná pre všetky ženy (napr. pri niektorých typoch rakoviny, po trombózach a pod.)
Moderná medicína používa bioidentické hormóny, teda látky chemicky zhodné s prirodzenými ženskými hormónmi. To však neznamená, že sú úplne bez rizika – aj pri nich treba rešpektovať kontraindikácie, dávkovanie a pravidelné kontroly. O tom, či je HRT vhodná, má vždy rozhodnúť lekár/lekárka so znalosťou vašej zdravotnej histórie, nie internet ani kamarátky.
Spánok, životospráva a doplnky: malé kroky s veľkým efektom
Hoci sa v súvislosti s perimenopauzou najčastejšie hovorí o hormónoch, dôležitú úlohu zohrávajú aj „obyčajné“ každodenné návyky:
- Spánok – nedostatok spánku zhoršuje úzkosť, prejedanie aj schopnosť zvládať stres. Pomáha pravidelný režim, obmedzenie obrazoviek pred spaním, chladnejšia a tmavá spálňa.
- Pohyb – kombinácia silového tréningu, svižnej chôdze a občasného kardio zaťaženia pôsobí na telo aj psychiku lepšie než extrémne diéty.
- Strava – viac zeleniny, vlákniny, kvalitných bielkovín, zdravých tukov (napr. z rýb, orechov, olivového oleja). Menej alkoholu a vysoko spracovaných potravín.
- Doplnky výživy – často sa odporúča horčík, omega-3 mastné kyseliny či vitamín D. Ich užívanie by však malo vychádzať z individuálnych potrieb a ideálne po konzultácii s lekárom.
Najdôležitejšie: nenechať sa odbiť
Perimenopauza nie je len „stres“, „prepracovanosť“ alebo „vrtochy“. Je to prirodzená fáza života, ale to neznamená, že ju žena musí pretrpieť bez pomoci. Ak má:
- výrazné zmeny nálady
- poruchy spánku
- návaly a potenie, ktoré ju obmedzujú
- bolesti, nepravidelné krvácanie alebo iné znepokojujúce príznaky
má plné právo vyhľadať odborníka a hľadať riešenie.
Kľúčové je nájsť lekára / gynekológa / endokrinológa, ktorý symptómy nebagatelizuje, otvorene s vami preberie možnosti (s liekmi aj bez nich) a vysvetlí, čo je vo vašom prípade bezpečné a rozumné.
Perimenopauza je obdobie veľkých zmien, ale neznamená, že žena stráca kontrolu nad vlastným životom. Vďaka lepšiemu pochopeniu toho, čo sa v tele deje, možnostiam liečby a úpravám životného štýlu môže byť toto obdobie síce náročné, ale zároveň aj príležitosťou začať sa o seba starať s väčším rešpektom a pozornosťou. Tento text má informačný charakter a nenahrádza osobnú konzultáciu s lekárom – práve tá je pri rozhodovaní o liečbe rozhodujúca.
