Každá trauma prežitá v útlom detstve sa môže podpísať na budúcnosti každého z nás. V tejto súvislosti hovoril už filozof Carl Jung o archetype zraneného dieťaťa a jeho učenci potom následne zmapovali rôzne typy traumy a ich archetypálnu symboliku. Podľa nich, ak každý z nás pochopí archetypy, ktoré si nesieme z detstva do dospelosti, pomôže nám to v riešení problémov z toho vyplývajúcich.
Každý z nás sa rodíme s jedinečnou zmesou charakterových rysov, vlastností a schopností, s akousi vlastnou esenciou, rýdzou identitou, ktorá je postupne počas detstva ovplyvňovaná a formovaná vonkajším prostredím, najmä výchovou a interakciami so širším okolím. Zlomové je v tomto smere obdobie od počatia do siedmich rokov veku. Od svojho najbližšieho okolia preberáme pravidlá vzájomného spolužitia i socializáciu, ktorá je nevyhnutná pre naše prežitie v spoločnosti. V situáciách, keď nám ale starostlivé osoby nedokázali z rôznych dôvodov dať to, čo by uspokojilo naše detské potreby (a to napr. prejavením pozornosti, lásky, dodaním pocitov bezpečia a istoty), či nás dokonca týrali či zneužívali, nemohli sme dokončiť úlohy jednotlivých vývojových fáz a tie v nás zostali zablokované.
A práve tieto nespracované emócie, nenaplnené potreby sa následne zobrazujú v spomínaných archetypoch zraneného dieťaťa, na základe ktorých poznania môže každý z nás ľahšie nájsť pôvodný problém svojich problémov v dospelosti a následne potom aj ich riešenie. Ide o to, že aj keď sme dospeli, naše vnútorné dieťa s nami stále žije v našom podvedomí. Nepríjemné situácie a zranenia, ktoré sme my všetci ako deti zažili, tak môžu byť zdrojom toho, čo nás trápi v dospelosti.
1. Nevyhnutný hrdina
Spadajú sem deti, ktoré už od útleho veku preberajú zodpovednosť nad rámec svojho veku, niekedy aj rolu dospelého. Deje sa tak často v dysfunkčných rodinách alebo tam, keď chýba jeden z rodičov alebo kde chýba všetka starostlivosť a dochádza k zanedbaniu starostlivosti o deti. Staršie dieťa tak preberá starostlivosť o mladších súrodencov a niekedy aj o vlastných rodičov. V takých okamihoch deti prichádzajú o svoje detstvo, ich identita je skreslená a vždy majú tendenciu okolo seba všetkých zachraňovať, okrem seba. Problém bohužiaľ je, že mnoho detí z dysfunkčných rodín si prenáša tieto negatíva do svojich vlastných rodín. A pokiaľ nevyhľadajú odbornú starostlivosť, potom sa všetko môže prenášať aj do ďalších generácií.
2. Šašo
Aj večný úsmev a neustále vtipkovanie môžu byť iba maskou a ochranou pred traumami z detstva. Odborníci v tejto súvislosti hovoria často o mladších súrodencoch, ktorý na okolie pôsobia nezrelo a nestálo, a to aj v dospelosti. V skutočnosti práve takto maskujú svoju osamelosť a trápenie.
3. Náhradník
Často sa jedná na svoj vek o neuveriteľne rozumné a vyspelé deti, ktoré sú veľmi zodpovedné a zmierlivé. Snažia sa za každú cenu stmeľovať rodinu, a to bez ohľadu na to, či sú ich rodičia či súrodenci násilníci či zločinci. Jednoducho túžia, aby všetko dobre dopadlo. Občas sú tak považovaní za hlasy svedomia svojich rodičov či ochrancov súrodencov, vrátane tých „nevydarených“.
4. Divoch
Každé divoké dieťa v skutočnosti túži len po láske, pozornosti a uznaní. Pretože však nič z toho niektoré nemajú, môžu na prvý pohľad pôsobiť ako nevychovanci a násilníci. Ide o impulzívne, vzdorovité osobnosti, ktoré sa svojim problémovým správaním snažia upútavať pozornosť, uvádza web Exploring your mind. Bohužiaľ aj kvôli tomuto správaniu sú často takéto deti rodičmi trestané a ponižované. Tým sa ich traumy ešte zväčšujú a mnohokrát prepadajú smútku, osamelosti a niekedy aj nenávisti.
5. Tulák
Tieto deti sa strácajú samy v sebe. Blúdia životom, odpojené od všetkého a všetkých. Nedostáva sa im náklonnosti, a čo horšie, ani ju neočakávajú. Žijú totiž v predstave, že je lepšie od nikoho nič neočakávať, než si potom kvôli prípadnému sklamaniu ešte zväčšovať trápenie. Zvnútorňujú všetky svoje pocity i potreby, vyhýbajú sa akejkoľvek pozornosti a snažia sa byť neviditeľné. Vyrastajú tak bez nádeje a snov a majú tendencie upadať do stavov depresie a sociálnej izolácie.
Záver
Napriek tomu, že opis týchto archetypov nie je podložený žiadnymi skutočnými vedeckými dôkazmi, uznávajú ich všetci odborníci, ktorí sa zaoberajú traumami z detstva. Podľa nich nám ich pochopenie môže pomôcť vyvinúť lepšie stratégie na liečenie rán z minulosti.
Zdroj: novinky.cz
