Láska a smrť si nevyberajú. Prídu, keď to najmenej očakávate a váš život to poznamená už naveky. Emotívnu skúsenosť má aj neznáma žena zo Slovenska, ktorá sa so svojím osudom podelila na sociálnej sieti. Zverejnila svoju trpkú životnú skúsenosť.
“ Ahojte. Čítam tu tie príspevky a je mi do plaču. Mať tak vaše problémy … ale od začiatku. Vydala som sa ako 18-ročná za môjho najlepšieho kamaráta a zároveň moju prvú lásku. Odsťahovali sme sa do Francúzska kde si manžel našiel dobre platenú prácu. Postupne som sa aj ja zamestnala. Žili sme si na mladý vek vysoko nad priemer. Každý mesiac sme lietali domov k rodine alebo oni k nám. Po troch rokoch som ostala tehotná. Narodil sa nám Filipko, keď mal pol roka, zostala som tehotná znova. Prišlo to nečakane ale zvládli sme to, k malému pribudol Šimonko. Nebolo šťastnejšej rodinky. Malí rástli a keď mali 4 a 5, tehotenský test ukázal 2 čiaročky. Tešili sme sa … neskôr sa ukázalo že tretí drobček bude dievčatko. Chlapci sa išli zblázniť že budú mať sestričku a muž sa o mňa staral ako o princeznú … týždeň pred pôrodom muž v nedeľu vstal, chlapcov obliekol, nakŕmil a vzal ich na výlet aby som načerpala silu. Boli preč možno hodinu. Keďže som dostala silné bolesti a susedka mi volala záchranku. Začínala som rodiť.
Keď sa Timea narodila, sestry okolo mňa behali bez úsmevu, na sále bol chaos, malú mi nechali pri sebe a ja som nechápala čo sa vlastne deje. Keď ma previezli na izbu, čakali ma tam psychiater a policajti. Policajti mi oznámili že moji chlapci, moji traja muži, moje všetko, sa mi už nikdy domov nevráti. Zahynuli na ceste na výlet. Kým ja som privádzala na svet našu vytúženú dcéru, oni z neho odchádzali. Musela som bojovať s pocitom aby som nevyskočila z okna … plakala som, hrýzla, kopala, pomočila som sa, pošpinila, ale nič z toho mi ich už nevrátilo. Musela som začať žiť pre malú. Stále sme samé … malá spí s fotkami otca a bratov, a ja na ňu smutne pozerám … spolu si poplačeme a ja jej vravím akí boli. Je to už 7 rokov ale ja to cítim ako včera. Tak len toľko k vašim problémom …. “
