Spánok patrí k najzákladnejším potrebám ľudského tela. Pomáha nám regenerovať, obnovovať energiu, zlepšuje pamäť a imunitu. No aj v prípade niečoho tak prirodzeného, ako je spánok, platí – všetkého veľa škodí. Príliš krátky aj príliš dlhý spánok môžu byť signálom, že telo nie je v rovnováhe. Ak sa aj po dlhom spánku cítite vyčerpaní, unavení a nesústredení, môže to byť príznak skrytého zdravotného problému.
Koľko spánku naozaj potrebujeme
Potrebná dĺžka spánku sa mení v závislosti od veku a individuálnych potrieb.
Podľa odborníkov platí:
- deti a tínedžeri potrebujú 8–10 hodín
- dospelí 7–9 hodín
- starší ľudia zvyčajne 7–8 hodín
Každý človek je však iný – niekto sa cíti sviežo po 6,5 hodinách, iný až po deviatich. Dôležité je, ako sa cítite počas dňa – nie len počet hodín v posteli.
Ak pravidelne spíte viac než 9–10 hodín denne a aj tak sa cítite unavení, môže to signalizovať, že váš spánok nie je kvalitný alebo že sa telo bráni chorobe.
Dlhý spánok sám o sebe nie je choroba, ale varovný signál
Odborníci sa zhodujú, že dlhý spánok nie je priamou príčinou chorôb, ale často sprevádza iné zdravotné ťažkosti.
Dlhodobé štúdie ukázali, že ľudia, ktorí pravidelne spia viac ako 9 hodín denne, majú vyššie riziko úmrtia alebo civilizačných ochorení.
Nie preto, že by ich „zabil spánok“, ale preto, že dlhý spánok býva následkom iných problémov – napríklad depresie, zápalových procesov v tele, hormonálnych porúch alebo chronickej únavy.
Inými slovami: keď telo potrebuje spať viac, než je obvyklé, zvyčajne nám tým niečo oznamuje.
Hypersomnia – keď spíte veľa, ale stále ste unavení
Ak sa aj po 9 či 10 hodinách spánku cítite ospalí, trpíte malátnosťou a spomaleným myslením, môže ísť o tzv. hypersomniu – stav nadmernej spavosti.
Tá môže byť samostatnou diagnózou, no často ide o dôsledok iných porúch spánku alebo psychického vyčerpania.
Dlhodobá hypersomnia býva spojená napríklad s:
- spánkovou apnoe
- depresiou alebo úzkosťou
- poruchami štítnej žľazy
- užívaním niektorých liekov (napr. sedatív alebo antihistaminík)
- nízkou fyzickou aktivitou a zlou životosprávou
Spánková apnoe – tichý narušiteľ odpočinku
Spánková apnoe nie je len hlasné chrápanie. Je to porucha, pri ktorej človek počas spánku opakovane prestáva dýchať – niekedy aj desiatkykrát za hodinu.
Telo sa pri tom krátko prebúdza (často bez vedomia postihnutého), čím sa narúša hĺbka a kvalita spánku.
Následkom sú:
- ranná bolesť hlavy
- denná ospalosť
- zhoršená koncentrácia
- zvýšený krvný tlak
Neliečená apnoe zvyšuje riziko srdcových ochorení a infarktu. Ak máte podozrenie, že sa vás týka (napríklad partner si všimne zástavy dychu alebo hlasné chrápanie), je dôležité navštíviť spánkové centrum.
Narkolepsia – keď mozog zaspáva bez varovania
Narkolepsia je zriedkavé, ale vážne neurologické ochorenie. Postihnutý človek zažíva náhle záchvaty spánku počas dňa, aj keď predtým spal dostatočne dlho.
Tento stav výrazne ovplyvňuje kvalitu života, prácu aj vzťahy. Nie je to len „veľká únava“, ale porucha regulácie spánkových cyklov v mozgu.
Mozgová hmla – keď myseľ nedokáže „naštartovať“
Tzv. mozgová hmla nie je choroba, ale symptóm, ktorý sa často spája s nedostatkom kvalitného spánku, stresom, depresiou alebo hormonálnymi zmenami.
Človek má pocit, že „mu to nemyslí“, nedokáže sa sústrediť, zhoršuje sa krátkodobá pamäť a klesá produktivita.
Tento stav sa môže objaviť aj pri dlhodobom nadbytku spánku, pretože telo aj mozog potrebujú rytmus, nie len dĺžku spánku.
Kedy treba vyhľadať lekára
Na problémy so spánkom by ste mali spozornieť, ak:
- aj po 8–9 hodinách spánku cítite únavu
- počas dňa vás prepadá neovládateľná ospalosť
- partner pozoruje chrápanie alebo zástavy dychu
- máte problémy s pamäťou, náladou alebo sústredením
- ste podráždení, bez energie, alebo často trpíte bolesťami hlavy
Vyšetrenie v spánkovom centre dokáže odhaliť príčinu – od apnoe cez poruchy rytmu až po depresívne stavy.
Ako si udržať zdravý spánok
Zdravý spánok nie je len o dĺžke, ale o pravidelnosti a kvalite.
Odborníci odporúčajú:
- chodiť spať a vstávať v rovnakom čase (aj cez víkend)
- vyhýbať sa modrému svetlu z mobilu a televízora aspoň hodinu pred spánkom
- spať v tmavej, tichej a chladnej miestnosti
- večer nepiť alkohol ani kofeín
- dbať na dostatok pohybu a vyváženú stravu
Dlhé ležanie v posteli cez víkend síce pôsobí lákavo, ale spánkový deficit sa nedá „dospávať“ na jeden raz. Telo potrebuje rytmus, nie extrémy.
Spánok sám o sebe nelieči ani neškodí – je to zrkadlo, ktoré odhaľuje, v akom stave je naše telo. Ak spíte málo, telo trpí. Ak spíte priveľa a stále ste unavení, telo vám vysiela varovanie.
Najlepšou stratégiou nie je spať čo najviac, ale spať kvalitne, pravidelne a s rešpektom k vlastnému biorytmu. Ako pri všetkom, aj tu platí: rovnováha je kľúčom k zdraviu.
