Dnešné deti a tínedžeri trávia na internete obrovskú časť dňa. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v najnovšej medzinárodnej štúdii upozorňuje, že čím mladšie dieťa začne pravidelne používať internet, tým väčšie je riziko problémového správania a vzniku závislosti. Na výskume sa podieľal aj psychológ , ktorý zdôrazňuje, že riešením nie sú zákazy, ale systematické budovanie zdravých digitálnych návykov.
Internet – pomocník aj hrozba
Mobilný telefón je dnes pre deti niečo ako neoddeliteľný spoločník – majú ho po ruke doma, v škole aj na cestách. Ponúka im kontakt s kamarátmi, zábavu aj prístup k nekonečnému množstvu informácií. Lenže práve neustála dostupnosť má aj tienistú stránku. Deti sa ľahko dostanú do pasce nepretržitého scrollovania, hrania hier či sledovania sociálnych sietí.
Štúdia WHO, do ktorej sa zapojilo viac než 280-tisíc detí zo 44 krajín sveta, ukázala, že závislosť od sociálnych sietí alebo počítačových hier už nie je zriedkavosťou, ale rastúcim trendom.
Alarmujúce dáta zo svetového prieskumu
Podľa výsledkov je až 11 % tínedžerov v riziku problémového užívania sociálnych sietí a 12 % ohrozených nadmerným hraním hier. Výskum zároveň ukázal, že problémy sa objavujú už v skoršom veku. Medzi jedenásťročnými hrá každý deň hry približne tretina detí – u chlapcov dokonca takmer polovica. Viac než pätina z nich hrá denne štyri a viac hodín, čo je oproti roku 2018 výrazný nárast.
Česká realita nie je iná
Ani deti v Česku sa od svetového priemeru príliš nelíšia. V kategórii od 11 do 15 rokov patrí:
- 50 % k bežným používateľom sociálnych sietí
- 23 % k intenzívnym užívateľom
- a 8 % je už priamo v rizikovej skupine
Výskum zároveň ukázal zaujímavé rozdiely medzi pohlaviami – dievčatá trávia viac času na sociálnych sieťach, zatiaľ čo chlapci dominujú v hraní hier. S rastúcim vekom pribúda nielen čas online, ale aj tlak zo strany kamarátov. Zatiaľ čo pätina jedenásťročných je online s priateľmi takmer neustále, u pätnásťročných je to už tretina.
Prečo sú deti zraniteľnejšie než dospelí
„Sociálne siete aj hry môžu byť prínosom – pomáhajú deťom budovať priateľstvá či rozvíjať záujmy. Problém je, že sú navrhnuté tak, aby človeka udržali čo najdlhšie pri obrazovke,“ vysvetľuje psychológ. Podľa neho sú práve mladí oveľa zraniteľnejší, pretože sa ešte len učia kontrolovať svoj čas, budovať si návyky a nastavovať hranice.
Dlhodobé dáta ukazujú, že nadmerné trávenie času online má jasné dôsledky – horšiu psychickú pohodu, kratší spánok, zníženú koncentráciu a často aj slabšie školské výsledky.
Ako zasiahol covid
Projekt HBSC (Health Behaviour in School-aged Children) umožňuje porovnávať údaje pred pandémiou a po nej. Odborníci sa zhodujú, že lockdowny a dištančné vzdelávanie počas pandémie covidu viedli k prudkému nárastu času pri obrazovkách. Mnohé deti si navyše preniesli nové zvyky aj do súčasnosti – dlhé nočné hranie, chatovanie až do rána a chronický nedostatok spánku sa stali bežnou súčasťou ich života.
Čo môžu spraviť rodičia a školy
Odborníci sa zhodujú: zakazovanie technológií nestačí. Cieľom je naučiť deti používať internet rozumne a vedome. WHO aj psychológ odporúčajú rozvíjať digitálnu gramotnosť – teda nielen technické zručnosti, ale aj schopnosť:
- nastaviť si hranice
- rozpoznať manipulatívne prvky aplikácií
- a vedome vyvažovať online a offline aktivity
Školy by mali systematicky zaradiť digitálne vzdelávanie do vyučovania a viesť deti k kritickému mysleniu o online svete. Rodičia by zas mali ísť príkladom – odložiť telefón počas spoločného času, nastaviť doma jasné dohody o používaní mobilov a ponúknuť deťom atraktívne alternatívy vo voľnom čase, či už šport, krúžky alebo spoločné rodinné aktivity.
Investícia do budúcnosti
Generácia dnešných detí bude žiť v digitálnom prostredí celý život. Ak sa už v dospievaní naučia rozumne vyvažovať čas strávený na internete a v reálnom svete, získajú zručnosť, ktorá im pomôže nielen počas školy, ale aj v dospelosti.
Výskumy WHO ukazujú, že závislosť od online prostredia nie je nevyhnutná. Kľúčom je rozmanitosť aktivít, pravidelný režim a kritický prístup k technológiám. Budovanie zdravých návykov je preto tou najlepšou investíciou, ktorú môžu rodičia, školy aj spoločnosť deťom poskytnúť.
