V najväčšej hĺbke Stredozemného mora sa vedcom podarilo objaviť desivý dôkaz o tom, že ľudský odpad preniká aj do tých najizolovanejších a najvzdialenejších častí svetových oceánov. Tento objav je jasným varovaním, že žiadny kút našej planéty nie je pred nami v bezpečí.
Historický ponor do prehĺbeniny Kalypso
Medzinárodný vedecký tím uskutočnil prieskum v prehĺbenine Kalypso (angl. Calypso Deep), ktorá je považovaná za najhlbšie známe miesto v oblasti Stredozemného mora. Nachádza sa pri pobreží Grécka v takzvanej Gréckej priekope. Jej presná hĺbka dosahuje približne 5 112 metrov, čo z nej robí fascinujúcu, avšak dlhodobo len málo preskúmanú časť morského dna.
Doposiaľ sa predpokladalo, že extrémny tlak, chlad a permanentná tma v týchto miestach vytvárajú prostredie do značnej miery izolované od vonkajších vplyvov. Nedávna misia však priamo vyvrátila túto domnienku. Vôbec prvýkrát v histórii sa sem vybrala ponorka s ľudskou posádkou, aby zdokumentovala stav ekosystému a mieru znečistenia.
Mrazivé zistenia na morskom dne
Do týchto extrémnych podmienok sa výskumníci dostali vďaka špeciálnej ponorke Limiting Factor, postavenej z titánu. Dokáže odolať obrovskému tlaku, ktorý v takejto hĺbke panuje. Počas 43-minútového prieskumu výskumný tím identifikoval minimálne 167 kusov rôznych druhov smetí. Z nich až 148 položiek nepochybne pochádzalo z ľudskej činnosti.
Na dne sa našli plastové vrecká, kovové predmety, sklenené fragmenty a dokonca aj papierový odpad, často už priamo uložený v sedimentoch. Ešte väčší otras spôsobil fakt, že časť odpadu bola usporiadaná v zhlukoch a líniách, čo naznačuje zámerné vyhadzovanie do mora. Profesor z Barcelonskej univerzity upozornil, že ide o jednoznačné dôkazy toho, že niektoré plavidlá mohli vyhadzovať celý náklad odpadkov priamo do mora, prípadne ho tam mohli zavliecť morskí prúdy počas dlhších ciest.
Neúprosná realita znečistenia
Pozorovania, ktoré tím zverejnil v odbornom periodiku Marine Pollution Bulletin, podčiarkujú alarmujúci dosah znečistenia spôsobeného človekom. Vrásky na čele vedcov vyvoláva najmä fakt, že znečistenie preniká aj do takých častí morského dna, o ktorých sme si donedávna mysleli, že ostanú pred civilizačným smogom relatívne uchránené.
Ako sa však mohli odpadky dostať do hĺbok presahujúcich 5 100 metrov? Podľa slov profesora existuje niekoľko ciest. Časť odpadov môže pochádzať z priamych „skládok“ na palubách lodí, časť zasa z pevniny prostredníctvom vôd riek a pobrežných prúdov. Plastové vrecká, ktoré sú dostatočne ľahké, môžu dlhé roky „putovať“ vodnými prúdmi, až kým sa neusadia v niektorej z hlbokomorských prehĺbenín.
Uzavretá priepasť plná trosiek
Prehĺbenina Kalypso je svojou štruktúrou ideálnou pascou pre odpad. Vzhľadom na strmé steny pripomína obrovskú „jamou“ v morskom dne, v ktorej cirkuluje voda len veľmi obmedzene. Vplývajú na to aj slabé spodné prúdy – zvyčajne majú rýchlosť iba okolo dvoch centimetrov za sekundu, výnimočne môžu dosiahnuť 18 cm/s. Táto pomalá cirkulácia spôsobuje, že raz usadený odpad zväčša ostáva v priepasti a ďalej sa už nepresúva.
Výsledkom je, že takmer všetko, čo sem dopláva, či už ide o plasty, kov, sklo alebo papier, sa skôr či neskôr hromadí na dne, čiastočne sa zaborí do sedimentu a s odstupom času sa rozpadá na menšie a menšie fragmenty. Mikroplasty, ktoré takto vznikajú, môžu prenikať ďalej do potravinových reťazcov a ohrozovať aj druhy, ktoré sa v týchto extrémnych hĺbkach nachádzajú.
Ohrozená biodiverzita v chladnej tme
Počas skúmania prehĺbeniny vedci narazili na len niekoľko druhov živočíchov, vrátane hlbokomorských rýb a určitého druhu krevety. Málopočetná biodiverzita však neznamená, že by škody boli zanedbateľné. V iných častiach sveta už vedci opakovane dokázali, že aj minimum plastových úlomkov dokáže spôsobiť narušenie reprodukcie a ohrozuje zdravie morských organizmov.
Jedným z najväčších problémov je dlhodobá prítomnosť syntetických častíc v sedimentoch. Ak sa raz do nejakej oblasti plast dostane, môže tam pretrvať nielen desiatky rokov, ale pokojne aj celé stáročia. Vláknité zvyšky či drobné mikroplasty sa vedia rozptýliť do obrovskej plochy morského dna a stať sa súčasťou lokálnych ekologických procesov.
Dôkaz, že nikde nie je čisto
Nedávne odhalenia tak jasne ukazujú, že neexistuje ani jediný meter Stredozemného mora, ktorý by bol úplne nedotknutý od ľudského pôsobenia. V prenesenom zmysle ide o „priznanie“, že situácia je ďaleko za hranicou udržateľnosti.
Odborníci vyzývajú na rozsiahle opatrenia – od zavádzania prísnejších regulácií na globálnej úrovni až po zmeny našich spotrebných návykov. Tieto kroky by mohli pomôcť znížiť objem odpadu, ktorý končí v moriach a oceánoch. Okrem toho treba zlepšiť monitorovanie morského prostredia, aby sa dalo zabrániť prípadnému ilegálnemu vyhadzovaniu či vylievaniu smetí z lodí.
Ako podotýkajú samotní výskumníci, Kalypso Deep je len jednou z mnohých hlbokomorských prehĺbenín na našej planéte. Ak sa odpad dostal sem, pravdepodobne nie je jedinou takto zasiahnutou oblasťou. Možno práve takýto zarážajúci nález prinúti viac ľudí uvedomiť si, do akej miery sme znečistenie už rozšírili – a že nastal najvyšší čas konať.
Tento príbeh z hlbín Stredozemného mora je dôkazom, že znečisťovanie planéty má zničujúce dôsledky v nepredstaviteľných mierkach. Dúfajme, že sa stane silným podnetom na ochranu našich morí a oceánov, ako aj pripomienkou, že ľudstvo nedokáže uniknúť zodpovednosti za stav životného prostredia – ani 5 100 metrov pod hladinou mora.
