Mnohých z nás už napadlo, prečo ľudia na starých fotografiách pôsobia staršie, než by sme očakávali podľa ich skutočného veku. Predstavte si človeka, ktorý mal pred pár desaťročiami dvadsať rokov – na dobových snímkach niekedy vyzerá, ako keby mal aspoň tridsať. Kde sa skrýva príčina? A je možné, že sme sa ako spoločnosť zmenili tak výrazne, až sa to odráža aj na našom vzhľade?
Fenomenálny posun doby
Svet okolo nás sa neustále vyvíja. Menia sa technológie, menia sa spoločenské návyky a, zdá sa, mení sa aj to, akým spôsobom starneme. Mnohí starí rodičia, či dokonca prastarí rodičia si všimli, že ich vnúčatá a pravnúčatá v rovnakom veku nepôsobia tak dospelo či vyspelo, ako kedysi pôsobili oni sami. Tento fenomén sa nazýva „retrospektívne starnutie“. V zásade sa pokúša vysvetliť, prečo sa nám zdá, že ľudia z minulých generácií vyzerali staršie, než súčasní rovesníci v tom istom veku.
Otázka je, do akej miery ide len o ilúziu spôsobenú dobovými účesmi, odevmi a štýlom fotografií, a do akej miery o skutočný jav. Veda zatiaľ nedokáže jednoznačne povedať, či retrospektívne starnutie naozaj existuje, alebo či nás neklame naša myseľ.
Zmeny v spoločenských zvyklostiach
Jedným z dôvodov, ktorý často zaznieva, je výrazný posun v tom, kedy a ako si ľudia zakladajú rodiny. Dnes sú svadby čoraz bežnejšie okolo tridsiatky, zatiaľ čo pred desiatkami rokov bolo pre ženy úplne prirodzené vydať sa už okolo dvadsiateho roku života. Z toho vyplývali aj iné starosti, zodpovednosť a spoločenské očakávania, ktoré dokázali navonok pridať niekoľko rokov navyše. Navyše, ak si predstavíme, že manželstvo bolo kedysi spájané s nižším vekom, bolo aj bežné, že takto mladí ľudia viedli život dospelých v plnom prúde povinností.
Pokrok v zdravotníctve a životnom štýle
Ďalším faktorom je úžasný pokrok v oblasti zdravotnej starostlivosti. V minulosti sa menej používali ochranné prostriedky pred slnkom, ľudia nemali dostatočné informácie o dôležitosti hydratácie a výživy a neexistovala taká široká škála kozmetických a lekárskych možností na udržiavanie mladistvého vzhľadu. Psychické a emočné zdravie sa takisto dostalo do popredia len v posledných desaťročiach – dnes už je pre mnohých ľudí normálne chodiť k psychológovi či psychiatrovi, čo v minulosti nebolo vôbec rozšírené.
To všetko ovplyvňuje nielen priemernú dĺžku života, ale aj kvalitu každodenného fungovania. Lepšie zdravotníctvo, rozvoj preventívnych programov a dostupnosť rôznych diagnostických metód prispievajú k tomu, že starneme pomalšie – aspoň na pohľad.
Sociálne a kultúrne vplyvy
Dobové fotografie sú dobrým príkladom, ako nás dokážu zdanlivo „oklamať“. Móda, líčenie, účesy či dokonca aj štýl fotografovania boli v minulosti výrazne odlišné. Vtedajší ľudia boli zvyknutí inak pózovať, nebolo bežné usmievať sa na fotkách, a to všetko nás dnes môže miasť, keď odhadujeme vek ľudí na záberoch. Oblečenie malo často konzervatívny a formálny charakter, čo ešte umocňovalo dojem väčšej vyspelosti či vážnosti.
Zásadnú rolu zohrala aj tvrdá práca, ktorá bola predošlým generáciám bližšia. Manuálne činnosti v poľnohospodárstve či v priemysle boli bežnou súčasťou života väčšiny obyvateľstva a ťažšie životné podmienky mohli prispieť k rýchlejšiemu fyzickému opotrebovaniu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa môže zdať, že predchádzajúce generácie akosi „rýchlejšie“ starli.
Ako je to v skutočnosti?
Otázka, či je retrospektívne starnutie len ilúzia, alebo skutočný jav, zostáva otvorená. Spoločnosť sa mení a spolu s ňou aj naše vnímanie veku. Je ľahké predpokladať, že naše prababičky starnutie výraznejšie pocítili, pretože nemali k dispozícii to, čo my dnes považujeme za bežné – od kvalitných opaľovacích krémov cez informácie o zdravej výžive až po lekársku starostlivosť na vysokej úrovni.
Zároveň je potrebné brať do úvahy, že ľudia v minulosti jednoducho žili iným tempom. Záťaž a nároky spoločnosti boli inak rozložené, a to, čo dnes považujeme za „tvrdšie podmienky“, boli kedysi len bežnou súčasťou života. Možno preto naši predkovia vnímali starnutie inak než my.
Záver
Retrospektívne starnutie je skôr filozofická myšlienka ako exaktne dokázaný koncept. Pri pohľade na staré fotografie či spomienky starších generácií sa môže ľahko stať, že modernými očami uvidíme „rýchlejšie zostarnutých“ ľudí. V skutočnosti však za tým môže stáť nespočetné množstvo faktorov – od spoločenských očakávaní, módy a nedostatku informácií o zdraví až po rozdielne životné podmienky.
Ak vás téma fascinuje, porozprávajte sa so staršími členmi rodiny. Spýtajte sa ich, ako vnímali mladosť oni, a ako vidia dnešnú mládež. Možno prídete na to, že starnutie je vo svojej podstate vždy odrazom danej doby a že „vyzerať staršie“ môže byť len otázkou perspektívy.
