Mnohí ľudia začínajú deň nie jedným, ale rovno celou sériou budíkov. Pre niekoho je to pocit malého „luxusu“, pre iného nutnosť, aby sa vôbec zobudil. Hoci sa odkladanie budíka často spája s lenivosťou, výskum ukazuje, že realita je úplne iná. Tento zvyk je veľmi rozšírený a jeho príčiny majú hlboké korene v tom, ako funguje spánok.
Koľko ľudí odkladá budík? Výskumy majú odpoveď
Podľa rozsiahlej štúdie na takmer 1 800 ľuďoch:
- 69 % ľudí pravidelne používa odloženie budíka alebo viac alarmov po sebe
- priemerne uplynie medzi prvým a posledným budíkom okolo 22 minút
Z toho vyplýva, že väčšina populácie nevstáva na prvé zazvonenie, čo je z biologického hľadiska úplne pochopiteľné.
Mnohí ľudia totiž odkladajú budík preto, že ich telo ešte nie je pripravené prejsť z hlbokej spánkovej fázy do stavu bdelosti.
Osobnostné rozdiely a počet budíkov: čo je naozaj dokázané
Psychologické výskumy dlhodobo ukazujú určité súvislosti medzi osobnostnými črtami a ranným správaním:
- Svedomitejší ľudia bývajú organizovanejší a ráno vstávajú skôr, často na jeden budík.
- Ľudia s nižšou mierou svedomitosti používajú viac budíkov – nie preto, že by boli menej schopní, ale preto, že nemajú takú potrebu držať sa pevného časového režimu.
- Jedinci, ktorí vstávajú hneď, zvyknú mať vyššiu úroveň sebaregulácie, teda schopnosť urobiť potrebnú vec aj v okamihu, keď sa im nechce.
Treba však dodať, že tieto vzťahy sú štatistické – nejde o univerzálne pravidlá.
Ako ovplyvňuje odkladanie budíka mozog
V spánkovom laboratóriu bolo skúmaných 31 ľudí, ktorí používajú snooze pravidelne. Monitorovalo sa ich dýchanie, mozgová aktivita aj jednotlivé fázy spánku. Výsledky ukázali viacero dôležitých faktov:
1. Krátky snooze nezhoršuje kvalitu spánku
Odkladanie budíka v rozpätí približne 30 minút nemalo negatívny vplyv na celkový spánkový cyklus.
2. Zlepšenie pozornosti po prebudení
Ľudia, ktorí si budík krátko odkladali, boli po prebudení mierne pozornejší a výkonnejší v jednoduchých úlohách.
3. Menej náhle prebudenie z hlbokého spánku
Najťažšie sa preberáme z najhlbšej fázy spánku (N3). Ak zazvoní budík práve v nej, pocit omámenia a „ťažkej hlavy“ je prirodzene silný.
Opakované, mierne skoršie zvonenia však spôsobia, že prechod k plytkejšiemu spánku nastane skôr. To umožní prebudenie, ktoré pôsobí menej šokovo.
Pre niektorých ľudí môže byť krátke odkladanie preto skutočným uľahčením vstávania.
Kedy odkladanie budíka začína škodiť
Aj keď krátky snooze môže byť užitočný, jeho nadmerné používanie má preukázané negatíva.
1. Narušovanie REM spánku
Ranné hodiny sú bohaté na REM fázu, ktorá je dôležitá pre pamäť, učenie aj emočné spracovanie.
Ak budík zvoní každé dve až tri minúty, REM spánok sa trhá na malé kúsky a telo z neho nemá plné benefity.
2. Zvyšovanie únavy a stresu
Ľudia, ktorí odkladajú budík dlhšie než 30 minút, často uvádzajú, že sa cítia po prebudení unavenejší – dôvodom je práve narušovanie spánkových fáz.
3. Nedostatok spánku ako hlavný vinník
Výskumy potvrdzujú, že ľudia, ktorí si budík najčastejšie odkladajú, zároveň veľmi často spia menej ako odporúčaných 7 až 9 hodín.
Odkladanie potom nie je príčinou problémov, ale dôsledkom dlhodobého spánkového deficitu.
Čo si z toho odniesť: vedecky podložené závery
- Krátky snooze (do približne pol hodiny) nie je pre väčšinu ľudí škodlivý.
- Viaceré budíky za sebou sú bežný jav, nie znak nezodpovednosti.
- Dlhé a opakované odkladanie môže narušiť REM spánok a zhoršiť ranné fungovanie.
- Najlepšou prevenciou boja s budíkmi je dostatok kvalitného, neprerušovaného spánku.
- Ranné vstávanie ovplyvňuje biológia, nie len vôľa alebo disciplína.
