Od akého veku sa vlastne človek začína cítiť starý? Táto otázka už dlho trápi mnohých z nás, ktorí sa občas pristihneme pri pohľade do zrkadla a pýtame sa: „Je to už ono?“ Najnovšie zistenia vedcov z viacerých univerzít prinášajú prekvapivú a pre mnohých povzbudzujúcu odpoveď. Podľa čerstvých dát posunula dnešná generácia vek, v ktorom sa človek cíti „skutočne starý“, výrazne ďalej, než by sme pôvodne očakávali. Ak ste sa teda obávali, že pri šesťdesiatke automaticky dostanete nálepku „starého človeka“, vedci tvrdia, že to tak vôbec nie je.
Nová hranica: 75 rokov namiesto 60
Najnovšie výskumy založené na rozsiahlych nemeckých dátach hovoria jasne: súčasní 65-roční sa v priemere cítia „starí“ až okolo 75. roku života. V porovnaní s predchádzajúcou generáciou, ktorá podobné pocity mala už v 71 rokoch, ide o celkom markantný posun o štyri roky. Takže ak ešte len vstupujete do dôchodkového obdobia alebo sa k nemu blížite, môžete z toho mať dobrý pocit – hranica staroby sa formálne (alebo aspoň subjektívne) odďaľuje.
Za týmto posunom pritom stojí množstvo faktorov: dlhšia priemerná dĺžka života, lepšia zdravotná starostlivosť, aktívnejší životný štýl a tiež neskorší odchod do dôchodku. Čoraz viac ľudí ostáva pracovne činných aj po šesťdesiatke, čo prispieva k udržiavaniu mentálnej sviežosti a aktívnych sociálnych kontaktov. Okrem toho sme sa v modernej spoločnosti naučili lepšie starať o svoje telo a myseľ a výsledkom je, že za „starých“ sa nepovažujeme tak skoro ako kedysi.
Zaujímavý rozdiel medzi mužmi a ženami
Štúdia priniesla aj zaujímavé porovnanie medzi pohlaviami. Výsledky ukazujú, že ženy začínajú pociťovať starobu v priemere o 2,5 roka neskôr ako muži. Podľa odborníkov sa dá tento rozdiel vysvetliť viacerými faktormi. Jedným z nich je dlhšia priemerná dĺžka života u žien, no sú tu aj spoločenské tlaky a istá forma stigmatizácie, ktorú ženy v súvislosti so starnutím zažívajú.
Podľa profesorky, ktorá sa dlhodobo venuje psychológii starnutia, sa ženy naučili intenzívnejšie pracovať na zachovaní svojho zdravia, vitality a vzhľadu. Je to dôsledok spoločenských očakávaní a tlaku, aby ženy „vyzerali dobre“ v každom veku. Tento tlak môže mať paradoxne pozitívny efekt: mnohé ženy zostávajú motivované byť aktívne a starať sa o seba aj v neskoršom veku, čo im pomáha cítiť sa mladšie.
Prečo sa cítime „starí“ neskôr?
Rastúca priemerná dĺžka života je len jedným kúskom skladačky. V minulosti sa ľudia dožívali okolo 50 rokov, zatiaľ čo dnes nie je problém žiť o 30 rokov dlhšie. Vďaka moderným liekom, lepšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti a vyššej informovanosti o zdravom životnom štýle sú šesťdesiatnici a sedemdesiatnici mnohokrát vitálnejší, než by to bolo možné pred pár desaťročiami.
Dôležitú rolu zohráva aj zmena v spôsobe života. Mnohí z nás majú sedavé zamestnania, no zároveň pravidelne cvičia, vyhľadávajú rôzne pohybové aktivity, cestujú a dbajú na zdravú stravu. Keď človek takto funguje, necíti, že by po dosiahnutí šesťdesiatky stál jednou nohou v starobe. Navyše, neskorší odchod do dôchodku znamená, že ľudia naďalej rozvíjajú svoje profesijné zručnosti, udržiavajú spoločenské kontakty a zachovávajú si mentálnu bystrosť.
Zaujímavé tiež je, že samotná predstava „staroby“ sa posúva v závislosti od toho, ako postupuje náš vek. Mladší ľudia zvyknú označovať štyridsiatnikov za starších, zatiaľ čo šesťdesiatnici si myslia, že „skutočná“ staroba začína až niekde po osemdesiatke. Ide teda o vyslovene subjektívny jav, ktorý sa nám pred očami neustále mení.
Na veku (ne)záleží
Z výskumu navyše vyplynulo, že chronologický vek, teda počet rokov od narodenia, je len jeden z mnohých ukazovateľov, kedy sa človek cíti staro. Omnoho dôležitejšie sú:
- zdravotný stav
- úroveň fyzickej aktivity
- spoločenské väzby a aktivity
- pocit sebarealizácie
Aktívni ľudia, ktorí sa pravidelne venujú koníčkom, navštevujú rodinu a priateľov, či majú záľuby vo vzdelávaní, sa spravidla cítia nielen mladší, ale aj okolie ich vníma ako vitálnejších a energických. Na druhej strane izolácia, zdravotné komplikácie a nedostatok zmysluplných cieľov môžu urýchliť subjektívny pocit staroby.
„Vek je do veľkej miery len číslo. Poznáme veľa sedemdesiatnikov, ktorí majú viac elánu než niektorí tridsiatnici. Nie je to len záležitosť genetiky, ale najmä každodenných rozhodnutí, ktoré robíme,“ tvrdí jeden z autorov výskumu.
Ako si uchovať mladosť čo najdlhšie?
Ak by ste chceli oddialiť subjektívny pocit staroby, vedci odporúčajú niekoľko osvedčených stratégií. Medzi tie najdôležitejšie patrí pravidelný pohyb: či už ide o beh, svižné prechádzky, plávanie, bicyklovanie alebo cvičenie jogy, každý pohyb sa počíta. Okrem toho je prospešná vyvážená strava bohatá na vitamíny, minerály a kvalitné bielkoviny, ktorá podporuje nielen fyzické zdravie, ale aj duševnú pohodu.
Rovnako dôležitá je sociálna interakcia a zapojenie sa do komunitného života. Môže ísť o stretávanie s priateľmi, rodinou, dobrovoľnícku činnosť či rôzne záujmové krúžky pre seniorov. Takéto aktivity podporujú pocit spolupatričnosti, dodávajú životu zmysel a pomáhajú udržať pozitívnu myseľ.
Nemali by sme tiež zabúdať na mentálne podnety. Pravidelné učenie sa novým zručnostiam, čítanie, riešenie hlavolamov, štúdium jazykov alebo hranie na hudobný nástroj udržujú mozog v kondícii. Čím viac výziev nášmu mozgu ponúkneme, tým lepšie dokážeme zvládať nielen bežné, ale aj nečakané situácie.
Dobrá správa pre (nielen) šesťdesiatnikov
Na záver stojí za to pripomenúť pozitívne zistenie, že šesťdesiatka dávno neznamená automatickú vstupenku do staroby. Podľa spomínaného výskumu si môžete mladosť v srdci a v mysli udržať pokojne aj po sedemdesiatke. To najdôležitejšie je žiť aktívne, mať svoje záľuby a nezabúdať, že človek nestarne iba telom, ale aj postojom k životu.
Ak teda máte pred sebou „veľkú šesťdesiatku“, nemusíte ju vnímať ako hranicu, po ktorej všetko klesá dolu kopcom. Vedci nám dali naozaj skvelú správu – do priemerného subjektívneho pocitu staroby vám ešte roky zostávajú. Ak sa budete starať o svoje telo, pestovať si pozitívnu myseľ a vyhľadávať aktivity, ktoré vás bavia, starobu oddialite možno viac, než ste si kedy trúfli dúfať.
