Alzheimerova choroba je jedným z najzávažnejších ochorení mozgu. Postupuje pomaly, no neúprosne, a postupne oslabuje pamäť, schopnosť učiť sa, orientovať sa či vykonávať bežné denné úlohy. Napriek tomu, že dnes neexistuje liek, ktorý by dokázal chorobu u ľudí zastaviť alebo vyliečiť, najnovšie výskumy na zvieracích modeloch prinášajú veľmi povzbudivé výsledky. Vedci sa pomocou moderných technológií pokúšajú pochopiť, ako Alzheimer vzniká, a či je možné jeho prejavy zvrátiť.
Sľubné výsledky: myšiam sa zlepšila pamäť aj správanie
V posledných rokoch sa objavilo niekoľko prelomových vedeckých štúdií, v ktorých výskumné tímy testovali účinky špeciálnych nanočastíc a molekulárnych zlúčenín na myšiach s modelom Alzheimerovej choroby. Pri jednom z experimentov sa podarilo u myší:
- posilniť hematoencefalickú bariéru
- znížiť množstvo toxických amyloidových usadenín v mozgu
- zlepšiť ich orientáciu, učenie aj pamäťové schopnosti
Výsledky naznačujú, že mozog laboratórnych myší dokáže pri správnom zásahu reagovať oveľa lepšie, než sa predpokladalo. Je však veľmi dôležité zdôrazniť, že tieto pokusy prebehli výlučne na zvieratách. To znamená, že nepredstavujú liečbu pripravenú na použitie u ľudí, ale ukazujú smer, ktorým sa môže výskum uberať.
Nanočastice: technológia, ktorá môže zmeniť budúcnosť liečby
Jednou z najväčších prekážok pri liečbe Alzheimerovej choroby je hematoencefalická bariéra – prirodzený štít mozgu, ktorý zabraňuje prenikaniu škodlivín, ale bohužiaľ aj väčšiny liečiv. Tím vedcov zo Španielska, Číny a Veľkej Británie vytvoril nový typ supramolekulárnych nanočastíc, ktoré dokážu touto bariérou prejsť efektívnejšie než doterajšie látky.
V experimentoch sa ukázalo, že tieto nanočastice:
- podporujú regeneráciu mozgových ciev
- zlepšujú prekrvenie mozgu
- napomáhajú odstraňovaniu toxických proteínov spojených s Alzheimerovou chorobou
Ide o inovatívny, no zatiaľ stále predklinický výskum. Nanočastice nie sú schválené pre ľudí, ale predstavujú perspektívnu oblasť, ktorá môže v budúcnosti priniesť nové terapeutické možnosti.
Lítium: známy prvok v novom svetle
Ďalším zaujímavým smerom výskumu je úloha lítia v mozgových procesoch. Vedci z Harvardovej univerzity zistili, že nízke hladiny lítia môžu u myší zhoršovať rozvoj Alzheimerovej patológie. Keď zvieratám podali špeciálne zlúčeniny obsahujúce lítium v mikrodávkach, v mozgu sa znížilo množstvo patologických proteínov a niektoré ich kognitívne funkcie sa zlepšili.
Je však dôležité vedieť:
- účinky lítia sú zatiaľ preukázané len u zvieracích modelov
- nie je potvrdené, že rovnaký efekt sa objaví aj u ľudí
- na bezpečné a účinné použitie v praxi sú potrebné rozsiahle klinické štúdie
Pozitívne je, že lítium sa už dlhé roky používa v psychiatrii, takže vedci dobre poznajú jeho vlastnosti aj riziká. To môže celý vedecký proces urýchliť.
Nové smery v liečbe: nielen brzdiť, ale snažiť sa obnoviť
Farmaceutické spoločnosti aj univerzitné tímy v súčasnosti intenzívne skúmajú:
- látky posilňujúce mozgovú bariéru
- enzýmy a molekuly schopné rozkladať amyloidové plaky
- nové molekulárne terapie zamerané na zápal a degeneráciu
- nanočastice, ktoré nie sú len „dopravcom lieku“, ale samy pôsobia ako aktívna terapia
Cieľom je vyvinúť liečbu, ktorá by nielen spomalila priebeh ochorenia, ale potenciálne obnovila časť narušených mozgových funkcií.
V pokusoch zaujali aj bežné aminokyseliny
Nemecký denník Berliner Morgenpost upozornil na výskum, v ktorom sa testovala účinnosť známej aminokyseliny spojenej s Alzheimerovou patológiou. V pokusoch na zvieratách sa ukázala ako sľubná a viedla k zlepšeniu niektorých parametrov ochorenia. Opäť však platí, že ide o základný výskum a nie o liečbu pripravenú pre pacientov.
A čo ľudia? Veda zostáva opatrná
Aj keď sú tieto údaje mimoriadne povzbudivé, odborníci stále zdôrazňujú:
- zvieracie modely nie sú dokonalou kópiou ľudského mozgu
- mnohé lieky úspešné na myšiach zlyhali v klinických štúdiách
- na definitívne závery je potrebný dlhodobý a veľmi dôkladný výskum
Výsledky teda predstavujú skôr nádej a smer vývoja, nie okamžitý prelom v liečbe Alzheimerovej choroby. Napriek tomu ide o jedny z najpozitívnejších poznatkov za posledné roky a mohli by byť prvým krokom k tomu, aby liečba v budúcnosti bola účinnejšia než dnes.
