Slovenské zabíjačkové pokrmy majú dlhú tradíciu a patria medzi ne aj také, ktoré obsahujú bravčovú krv. Či už hovoríme o hurkách, krvavých jaterniciach alebo o typických zabíjačkových polievkach, u nás sú súčasťou folklóru a kultúrneho dedičstva. Z pohľadu niektorých cudzincov sa však môžu tieto „krvavé dobroty“ zdať kontroverzné, nečisté či priam upírske. Ako je to teda s krvou v slovenskej kuchyni a prečo ju bežne používame v jedlách?
Krvavé jedlá v slovenskej kuchyni
Zabíjačková tradícia
Slovenské dediny si oddávna zakladali na tom, aby sa z porazeného zvieraťa zužitkovalo úplne všetko. Zabíjačka nebola len príležitosťou na rodinné stretnutie, ale aj spôsob, ako zabezpečiť potraviny na dlhšie obdobie. Po spracovaní mäsa, kože a tukov sa využila aj krv – práve z nej sa pripravovali rôzne druhy jaterníc, huriek či polievok.
Hurky a krvavé jaternice
Hurky, známe aj ako krvavé jaternice, sa často podávajú so zemiakovou kašou alebo kyslou kapustou. Ich základom je zmes krúp (alebo ryže), varenej bravčovej kože a krvi. Niekomu táto predstava môže naháňať husiu kožu, no na Slovensku sa hurky pokladajú za tradičnú pochúťku, zvlášť počas zimných mesiacov.
Zabíjačková krvavá polievka
Popri hurkách a jaterniciach nechýba ani hustá zabíjačková krvavá polievka, ktorá sa zvykne pripravovať priamo počas zabíjačky. Môže obsahovať kúsky mäsa, vnútorností a krúp. Vôňu a chuť jej dodáva cibuľa, cesnak, majorán či rasca. V niektorých regiónoch ju nazývajú aj „rajt“ alebo používajú iné lokálne pomenovania.
Ako sa pripravuje krvavá polievka
Hoci presný recept sa v jednotlivých krajoch líši, základný postup môže vyzerať nasledovne:
Varíme krúpy: Potrebujeme približne 200 g krúp, ktoré pred varením dobre prepláchneme. Odporúča sa namočiť ich aspoň na pár hodín, aby zmäkli. Následne ich dáme variť do osolenej vody asi na pol hodiny, kým nie sú úplne mäkké.
Základný vývar: Pripravíme si silný bravčový vývar – môže to byť aj voda, v ktorej sa varili mäso, koža či kolienka počas zabíjačky. Do vývaru pridáme soľ, čierne korenie, rascu, majorán a rozotretý cesnak.
Pridáme krv: Keď je vývar horúci (no nemal by byť v bode varu), pridávame za stáleho miešania čerstvú bravčovú krv (približne 200 ml). Dôležité je, aby sa krv nezrazila. Ak vývar vre, krv sa môže zhlukovať do hrudiek, čo väčšina gazdiniek nechce.
Finalizujeme: Do polievky postupne primiešame vychladnuté krúpy a prípadne aj nakrájané mäso či vnútornosti (pečeň, srdce). Všetko spolu chvíľu povaríme na miernom plameni.
Podávame ju s čerstvým chlebom, v niektorých rodinách aj s nakladanou alebo kyslou zeleninou.
Prečo krv v jedle vyvoláva v zahraničí zmiešané reakcie
Obavy z upírstva?
Predstavy o pití krvi sú v mnohých krajinách úzko spojené s legendami a mýtmi o upíroch. Tieto temné postavy z povestí Balkánu a východnej Európy údajne prežívajú vďaka krvi, ktorej pitie a zhromažďovanie ich robí nesmrteľnými. Ak k tomu pridáme fakt, že krv ako surovina môže pôsobiť na niektorých ľudí odpudzujúco, je pochopiteľné, že tradičné krvavé jedlá v nich vyvolávajú údiv či dokonca odpor.
Reálne a bájne tvory
- Upír obyčajný (Desmodus rotundus): Skutočný druh netopiera z Južnej a Strednej Ameriky, ktorý sa živí krvou zvierat.
- Mýtický vampír: Legendárna bytosť, ktorá sa vyhýba dennému svetlu a napáda živých, aby im vysala krv.
Práve preto, že krv v mnohých kultúrach symbolizuje život a vitalitu, sa jej konzumácia spája so silnými emóciami, neraz sprevádzanými obavami a predsudkami.
Kde inde sa konzumujú krvavé pokrmy
Japonsko a bravčová placenta
V Japonsku je bežné využívať rôzne časti zvierat vrátane placenty, ktorá sa často spomína v súvislosti s kozmetickými a liečivými účinkami. Podľa niektorých japonských zvyklostí môže prasačia placenta prispieť k udržaniu mladistvého vzhľadu.
Thajsko a „upíria krv“
V Thajsku sa ponúka tzv. „upíria krv“, ktorú niektorí turisti ochutnajú z recesie alebo z túžby po netradičných zážitkoch. Takéto exotické potešenie však môže byť zdravotne riskantné, keďže krv môže prenášať rôzne infekčné ochorenia.
Eskimácke komunity
Vďaka drsným životným podmienkam na severe sa Eskimáci (Inuiti) naučili spracovať a konzumovať takmer všetky časti ulovených zvierat. Surové mäso, vnútornosti aj krv tu môžu byť dôležitým zdrojom bielkovín a živín, najmä počas krutých zím, keď je prístup k iným potravinám obmedzený.
Záver
Krvavé jedlá sú na Slovensku bežným javom, a to hlavne vďaka silnej zabíjačkovej tradícii. Od obľúbených huriek cez krvavé jaternice až po rôzne polievky zo zabíjačky – v našej kultúre majú pevné miesto. Hoci mnoho cudzincov môže reagovať s nepochopením či znechutením, tento spôsob prípravy jedál má hlboké historické a praktické korene.
Pri manipulácii s čerstvou krvou, ako aj pri varení akýchkoľvek pokrmov z mäsa, sú nevyhnutné prísne hygienické pravidlá. Ak sa však tieto zásady dodržia a jedlo je správne pripravené, môže byť krvavá polievka či hurka výborným kulinárskym zážitkom. Podobne ako v Japonsku, Thajsku či u eskimáckych komunít, aj v slovenskej kuchyni nájdeme pozoruhodné recepty, ktoré spájajú rešpekt k tradícii, maximálne využitie surovín a jedinečné chute, ktoré vás v iných častiach sveta môžu prekvapiť alebo dokonca šokovať.
