Žijeme vo svete, kde je nadbytok jedla a množstvo nových výdobytkov. V minulosti bolo počas zimy jedla málo a ľudia museli vynakladať veľa fyzickej námahy, aby vôbec prežili. Dnes však obvykle nájdeme plné pulty a regály v supermarketoch v ktorúkoľvek ročnú dobu. Navyše väčšinu dňa trávime prácou, ktorá nás až tak fyzicky nezaťažuje. V dôsledku toho čelíme prudkému nárastu počtu ľudí trpiacich obezitou. Mnohí z nich ani nevnímajú, že by mali skutočne závažný problém – hoci sa u nich môžu objavovať rôzne zdravotné ťažkosti. Spojenie medzi nadbytočnými kilogramami a zdravotnými komplikáciami pritom môže byť veľmi úzke.
Keď lekár na váhu radšej neupozorní
Podľa endokrinologičky je jedným z dôvodov, prečo ľudia nevidia svoju váhu objektívne, aj to, že s výrazmi „nadváha“ a „obezita“ sa narába až príliš voľne. Niektorí pacienti sa sťažujú len na „pár kíl navyše“, hoci už môžu spadať do kategórie obezity. V skutočnosti pritom stačí, ak má 170-centimetrový človek okolo 87 kilogramov, a už sa to považuje za obezitu. Ruka v ruke s ňou idú aj rôzne zdravotné riziká, predovšetkým zvýšená záťaž na srdce a kĺby, ale aj riziko cukrovky 2. typu či vysokého krvného tlaku.
Lekári však neraz sami tému vyššej váhy obchádzajú. Príčin je viacero:
- Nedostatok času: Praktickí lekári bývajú vyťažení, a tak často nemajú priestor pustiť sa do citlivého a zároveň časovo náročného rozhovoru o zmene životného štýlu.
- Citlivá téma: Hovoriť o hmotnosti je pre mnohých nepríjemné a ťažké, vyžaduje to taktnosť. Niekedy sa lekár obáva, že otvorená komunikácia o obezite pacienta zaskočí alebo urazí.
- Chýbajúce prepojenie na špecialistov: Podľa MUDr. Doležalovej by bolo ideálne, keby obézneho pacienta praktický lekár hneď odporučil k obezitológovi či endokrinológovi, prípadne k výživovému poradcovi. Špecialista totiž disponuje znalosťami a kontaktmi, ktoré môžu dotyčnému pomôcť – či už formou odporúčaných režimových opatrení, úpravy stravovania, alebo aj farmakologickej a chirurgickej liečby.
Výška, váha a čísla, ktoré nás môžu zaskočiť
Jedným z najbežnejších ukazovateľov zdravej hmotnosti je BMI (Body Mass Index), ktorý pomáha rýchlo zistiť, či je človek v norme, v pásme nadváhy alebo až v obezite. Konkrétne čísla, ktoré uvádza endokrinologička, sú pomerne názorné:
- Pri výške 160 cm je horná hranica zdravej hmotnosti 64 kg. Akonáhle sa však dostanete nad 77 kg, už sa to považuje za obezitu.
- Pri výške 170 cm je zdravá váha zhruba do 72 kg. Obezita začína okolo 87 kg.
- Rozdiel medzi „plnšími tvarmi“ (teda vyššia nadváha) a obezitou môže byť často len 15 kg.
Problémom je, že ľudia si často neuvedomujú alebo pripúšťajú, že rozdiel medzi napríklad 5 a 50 kilami nadváhy je obrovský – hoci oboje sa v bežnej reči zľahčuje ako „pár kíl naviac“. Takáto relatívnosť môže vyústiť do toho, že človek s vážnou obezitou sa nesnaží situáciu vyriešiť, pretože si myslí, že je „iba trošku pri tele“.
Prostredie, ktoré láka k prejedaniu
Ďalšou veľkou výzvou pre ľudí náchylných k priberaniu je prostredie.
- Nepretržitá dostupnosť jedla: Obchody sú plné potravín. Ak vám niečo dôjde, jednoducho skočíte do najbližšieho supermarketu či potravín.
- Marketing a reklama: Výrobcovia potravín nás zasypávajú reklamami na „zdravé cereálie“ s vysokým obsahom cukru, sladené mliečne dezerty či tmavé pečivo, ktoré je často dofarbované karamelom alebo sladom, aby vyzeralo poctivo celozrnné.
- Kultúra jedenia: Veľa ľudí nevníma jedenie iba ako bežnú dennú potrebu, ale skôr ako formu odmeny, potešenia alebo relaxu. V spoločnosti sa navyše často traduje, že „nemáš blbnúť, radšej si dopraj“, a stále sa objavujú povery typu „ak príde zlá doba, tučnejší budú mať výhodu“.
Podľa doktorky už ani ľudové múdrosti o „väčšej rezerve“ veľmi neplatia, lebo pravdepodobnosť, že by sme sa v modernom civilizovanom svete vrátili k drastickému nedostatku, je malá. Navyše ľudia s vysokou obezitou čelia početným zdravotným problémom, ktoré im skracujú život a sťažujú jeho kvalitu: ochorenia srdca, ciev, cukrovka druhého typu, bolesť kĺbov, zhoršená schopnosť pohybu atď.
„Celkovo je prognóza ľudí s ťažkou obezitou dosť nepriaznivá,“ konštatuje lekárka. „Zdravotné ťažkosti ich často obmedzujú v bežnom živote, v niektorých prípadoch sa dokonca skracuje dĺžka dožitia. Z tohto dôvodu je naozaj dôležité, aby sa obezite hovorilo viac – nielen v spoločnosti, ale predovšetkým v lekárskych ordináciách.“
Antiobezitiká ako odrazový mostík – ale nie zázrak
V poslednej dobe sú populárne antiobezitiká, teda lieky, ktoré znižujú chuť do jedla a spomaľujú trávenie. Pacientom môžu pomôcť naštartovať chudnutie, obzvlášť ak si vyžadujú rýchlu úpravu hmotnosti kvôli akútnym zdravotným rizikám. Počas užívania týchto liekov je pre pacienta jednoduchšie znížiť porcie, obmedziť chute na sladké a do denného programu pridať aj pohyb, lebo ho už neobmedzuje taká výrazná telesná záťaž.
„Jednou z výhod môže byť aj to, že ak pacient dokáže zhodiť prvých desať kíl, jednoduchšie sa mu potom začína s takými aktivitami, ako je beh či rýchla chôdza. Príliš vysoká váha pritom predstavuje veľké riziko pre kĺby i celý pohybový aparát,“ vysvetľuje. Tieto lieky však treba brať zodpovedne a v spojení s odborným dohľadom, lebo môžu mať vedľajšie účinky. Navyše samy osebe neurobia zázraky, ak človek nezmení aj prístup k jedlu a pohybu.
Niekedy môže mať užívanie drahších liekov aj výchovný efekt – ak už do nich investujete, máte väčšiu motiváciu premyslieť si svoj jedálniček a vyhnúť sa vyhadzovaniu peňazí za nezdravé potraviny. To všetko sa však spája s určitou finančnou náročnosťou, ktorá môže odradiť mnohých ľudí, čo by takúto pomoc najviac potrebovali.
„Je pravdou, že antiobezitiká u nás považujeme za drahé a veľa ľudí o nich práve pre cenu ani neuvažuje,“ hovorí lekárka. Z dlhodobého hľadiska však treba brať do úvahy aj možné úspory: človek zníži spotrebu jedla, vyhne sa drahému nezdravému fastfoodu, ušetrí na doplnkoch či liekoch na následky obezity a zároveň mu odpadnú výdavky na špeciálne oblečenie alebo obuv. Keď vám klesne hmotnosť, pohyb sa stáva prirodzenejším a navyše je prístupných viac foriem športu.
Cesta k zdravšej budúcnosti
Možno ste už počuli, že obezita nie je iba estetický problém. Je to komplexné ochorenie, ktoré zasahuje do metabolizmu, srdcovo-cievneho systému, kostí, kĺbov a vo významnej miere ovplyvňuje aj psychiku. Ak vás trápia kilá navyše a uvažujete o tom, či náhodou nepatríte medzi obéznych, prvým krokom býva objektívne zhodnotenie (napríklad pomocou BMI či obvodu pásu) a následne rozhovor s odborníkom.
- Lekár – obezitológ alebo endokrinológ dokáže odhaliť zdravotné príčiny obezity, predpísať lieky či navrhnúť rôzne alternatívy, ako napríklad bariatrickú operáciu pri veľmi ťažkej obezite.
- Nutričný poradca alebo diétológ môže pomôcť presne nastaviť jedálniček, vysvetlí, ktoré potraviny sú zradné a prečo treba obmedziť príjem cukrov či nevhodných tukov.
- Fyzická aktivita by mala byť samozrejmosťou. Ak vás obmedzuje vyššia váha, netreba sa hneď vrhať na beh – môže stačiť pravidelná chôdza, plávanie či cvičenie pod dozorom trénera, ktorý vezme do úvahy zdravotné obmedzenia.
Najdôležitejšia je však motivácia – ak dokážete prijať fakt, že obezita nie je len dočasné vykolajenie po sviatkoch, ale stav, ktorý je zdravotne nebezpečný, ste na najlepšej ceste k jej prekonaniu. Malé zmeny v strave, postupné zvyšovanie pohybovej aktivity a odborné konzultácie môžu znamenať výrazné zlepšenie vášho zdravia aj života.
Zhrnutie na záver
- Obezita je často podceňovaná, dokonca sa o nej niekedy nehovorí ani v lekárskych ambulanciách, hoci práve tam by sa téma mala otvárať najviac.
- Objektívne čísla môžu mnohých prekvapiť: pri výške 170 cm sa obezitou stáva už človek s 87 kg, nie až s vyše 100 kg, ako si mnohí myslia.
- Marketing a kultúra prejedania nám situáciu neuľahčujú. Potravín je nadbytok a mnohé výrobky sa tvária zdravo, hoci obsahujú priveľa cukru či škodlivých prísad.
- Antiobezitiká môžu pomôcť ako štart, no nie sú to zázračné pilulky. Dôležitá je komplexná zmena životného štýlu.
- Napriek možným vysokým výdavkom na liečbu sa tieto náklady môžu vrátiť vo forme lepšieho zdravia, menej kupovaného jedla a nižších výdavkov na iné lieky.
Obezita teda nie je „pár kíl navyše“. Ide o ochorenie, ktoré skutočne dokáže skrátiť život a výrazne ho znepríjemniť. Čím skôr si človek uvedomí, že si zdravotný stav nevylepší ignorovaním problému, tým viac má šancu na kvalitný, plnohodnotný a dlhší život. Ak máte obavy, či sa vás to týka, nebojte sa obrátiť na svojho lekára. Je lepšie začať riešiť situáciu skôr, než sa prejavia vážne komplikácie.
