Alkohol patrí medzi látky, ktoré môžu spôsobovať fyzickú aj psychickú závislosť. Dlhodobá nadmerná konzumácia sa spája so závažnými zdravotnými komplikáciami a existujú indície, že ovplyvňuje aj riziko vzniku určitých druhov nádorových ochorení. Na druhej strane sa často zdôrazňujú aj jeho spoločenské či gastronomické prínosy, a v mnohých kultúrach je tradičnou súčasťou osláv a stretnutí. Napriek tomu stojí za to pozrieť sa, aké možné zdravotné následky môže mať alkohol pre náš organizmus a čo hovoria odborníci o jeho prepojení s rakovinou.
Prečo sa alkohol spomína v súvislosti s onkologickými diagnózami?
Kým kedysi sa pri alkohole hovorilo predovšetkým o cirhóze pečene, v posledných rokoch pribúdajú dôkazy, že konzumácia alkoholu môže prispievať aj k vzniku nádorových ochorení. Medzinárodné zdravotnícke inštitúcie a viaceré odborné štúdie poukazujú najmä na fakt, že pri odbúravaní alkoholu v tele vznikajú chemické látky – napríklad acetaldehyd – ktoré môžu poškodzovať bunky a DNA.
Tento proces sa však v tele odohráva rôznou intenzitou. U väčšiny ľudí vedia bunky opravovať menšie škody spôsobené acetaldehydom, čo môže vysvetľovať, prečo občasní konzumenti alkoholu nezaznamenávajú hromadný výskyt rakovinových ochorení. Napriek tomu však odborníci varujú, že žiadna dávka alkoholu nie je úplne „bezpečná“, keďže aj malé množstvo môže prispieť k dlhodobému riziku najmä v kombinácii s inými škodlivými faktormi.
Rozdiely medzi populáciami
Keď sa hovorí o možných rizikách, často sa spomína, že v niektorých krajinách s dlhodobou vínnou tradíciou (napríklad v oblasti Stredozemia) nedochádza k očakávanému prudkému nárastu rakovinových ochorení. Jedným z vysvetlení môže byť kultúrne zakorenený spôsob striedmeho popíjania spojený s vyváženou stravou (často bohatou na ovocie, zeleninu či morské plody). Navyše, v týchto krajinách býva alkohol obvykle konzumovaný v menších denných dávkach, niekedy i rozdelených počas dňa.
Na druhej strane existujú skupiny obyvateľstva, ktoré môžu mať zvýšené riziko – napríklad ľudia so zmenenou schopnosťou metabolizovať alkohol. Ide o geneticky podmienenú vlastnosť, pri ktorej chýba alebo je oslabený enzým zodpovedný za odbúravanie alkoholu až na neškodnejšie látky. V týchto prípadoch zostáva v tele dlhšie nebezpečný acetaldehyd, čo môže zvýšiť pravdepodobnosť poškodenia buniek a následného vzniku rakovinových mutácií.
Koľko je priveľa?
Snahy o určenie „bezpečnej“ dennej dávky alkoholu sa medzi odborníkmi výrazne líšia. Už aj menšie množstvá (napríklad pohár vína denne) môžu mať pri dlhodobom pravidelnom pití určitý vplyv na organizmus. Pre telo je vždy najbezpečnejšie alkohol úplne vynechať alebo ho obmedziť na minimum.
Zanedbateľné nie sú ani nepriamo súvisiace faktory: alkohol znižuje zábrany, v dôsledku čoho môžu ľudia siahnuť napríklad po cigarete, hoci inak by nefajčili. Tým sa kombinuje viacero rizík, keďže fajčenie je samo osebe významným onkologickým faktorom.
Nárazové pitie versus pravidelné popíjanie
V súvislosti so vznikom rôznych zdravotných problémov sa rozlišuje, či človek konzumuje alkohol v menších dávkach, ale pravidelne, alebo takmer vôbec nepije, no z času na čas to výrazne „preženie“. Pravdou je, že obidva spôsoby môžu mať negatívne dôsledky, hoci ide o rozdielne mechanizmy pôsobenia na organizmus. Nadmerné „nárazové“ pitie môže spôsobiť akútne otravy a závažný stres pre telo, no aj pravidelné popíjanie menších množstiev sa môže podpísať pod dlhodobé zmeny vo vnútorných procesoch.
Odborníci zdôrazňujú, že z hľadiska vzniku rakoviny narastá riziko s vyšším celkovým množstvom vypitého alkoholu i s dĺžkou času, počas ktorého človek pije. Nárazové pitie navyše vedie k prudkému zvýšeniu hladiny škodlivých látok v tele, takže aj občasné „opíjanie sa“ môže byť vo výsledku nebezpečnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Zhrnutie a odporúčania
- Alkohol sa v tele mení na látky, ktoré môžu poškodzovať bunky (napr. acetaldehyd).
- Neexistuje univerzálne bezpečné množstvo alkoholu, odborníci často zdôrazňujú, že každá dávka sa môže v tele odraziť.
- Vplyv alkoholu sa sčítava s inými rizikovými faktormi, najmä s fajčením, obezitou či nezdravým životným štýlom.
- Genetické predispozície môžu spôsobiť, že niektorí ľudia sú náchylnejší na poškodenie DNA vplyvom alkoholu.
- Pravidelné aj nárazové pitie predstavujú rôzne, avšak reálne riziká pre zdravie.
- Preventívne je najlepšie vyhýbať sa alkoholu alebo ho výrazne obmedziť.
Zdravie je komplexný súbor rôznych faktorov, medzi ktorými hrá úlohu strava, genetika, životný štýl a prostredie. Pri konzumácii alkoholu sa oplatí pristupovať k nemu s rozvahou a uvedomiť si, že môže prispievať k vzniku vážnych ochorení, vrátane niektorých typov rakoviny. Zodpovedný prístup a informovanosť sú preto kľúčové pre každého, kto sa rozhodne mať k alkoholu nejaký vzťah – či už úplne abstinovať, alebo si dopriať príležitostný prípitok.
