Česi sú všeobecne známi svojou pohodovou kultúrou v reštauráciách a kaviarňach. Ráno si sadnúť ku kávičke, poobede zájsť na obed bez stresu, koľko korún navyše dať čašníkovi – to je súčasť pohodlného českého životného štýlu. Obvykle býva prepitné okolo desať percent, niekedy však ľudia zaokrúhlia iba pár drobných, a sú aj takí, ktorí jednoducho nezanechajú nič. Zdá sa však, že táto idylka môže byť čoskoro narušená novým trendom, ktorý sem prichádza spoza oceánu.
V poslednom čase sa totiž aj v Českej republike začína prejavovať znepokojujúca zmena, ktorá spočiatku pôsobí len ako zdvorilosť, no v konečnom dôsledku môže viesť k veľkým komplikáciám a dokonca aj konfliktom. Reč je o tzv. „americkom prepitnom“, ktoré sa už pomaly stáva samozrejmosťou aj v českých podnikoch.
Americká invázia v peňaženkách Čechov?
V Spojených štátoch je zvyk nechávať vysoké prepitné nielen bežný, ale prakticky povinný. Bez ohľadu na to, či ste v reštaurácii, taxíku alebo kaderníctve, očakáva sa od vás, že dáte aspoň 15 až 20 percent navyše. Ak túto nepísanú normu ignorujete, môžete byť vystavení nepríjemným pohľadom, ba až verejnému odsúdeniu.
České a európske zvyklosti sú však iné. V tunajších reštauráciách je prepitné považované skôr za symbol vďačnosti než za povinnosť. Väčšina hostí len jednoducho zaokrúhli účet alebo pridá pár drobných mincí, ak bola obsluha mimoriadne milá či ochotná. Takmer nikto pritom nerieši, či ide o presných desať percent – jednoducho ide o gesto spokojnosti a dobrého pocitu.
„V Európe sa prepitné chápe viac ako výnimka, ktorú dávate ako znak spokojnosti. Ak vôbec, tak obvykle nepresiahne desať percent,“ hovoria odborníci na gastronómiu. Situácia sa však začína meniť v dôsledku prílevu amerických turistov, ktorí svoje zvyklosti prenášajú aj do Európy.
Prečo vlastne Američania dávajú také vysoké prepitné?
Korene zvyku dávať prepitné sú skutočne európske – historici uvádzajú, že tento zvyk vznikol pravdepodobne v 16. storočí, keď si bohatí hostia u svojich hostiteľov uctievali sluhov drobnými finančnými pozornosťami. Do Spojených štátov sa však tento zvyk dostal a rozvinul sa do oveľa výraznejších rozmerov.
Po americkej občianskej vojne začali hostia v hoteloch pridávať peniaze čašníkom a personálu, aby získali lepšie jedlo alebo rýchlejšiu obsluhu. Časom sa stalo prepitné pre mnohých pracovníkov v službách nevyhnutným príjmom, keďže zamestnávatelia zámerne platili nižšie mzdy, pričom počítali s tým, že rozdiel doplnia zákazníci.
Ako sa americký zvyk šíri Európou
Tento americký zvyk, ktorý spočiatku pôsobil nevinným dojmom, má však dopad aj na českú spoločnosť. Európski čašníci si rýchlo všimli, že americkí zákazníci sú štedrejší ako domáci. Majiteľka známej kaviarne vo francúzskej Normandii hovorí: „Američania dávajú takmer vždy prepitné, sú oveľa štedrejší než naši francúzski zákazníci. Ak u nás nájdeme papierovú bankovku navyše, sme si istí, že ju zanechal práve americký turista.“
Podobné skúsenosti majú aj pracovníci v českých podnikoch, hlavne v turisticky atraktívnych lokalitách. Toto štedré správanie Američanov však spôsobuje, že niektorí pracovníci začínajú automaticky očakávať vyššie prepitné aj od domácich návštevníkov, ba niektoré podniky dokonca prepitné výslovne uvádzajú na účtoch ako samostatnú položku a očakávajú, že zákazník napíše, koľko pridáva navyše.
Pozor na nový trend – nenechajte sa tlačiť do povinného prepitného
Aj keď sa tento trend rozmáha, odborníci a skúsení gastronómovia odporúčajú, aby si zákazníci zachovali zdravý rozum a nenechali sa manipulovať do vyšších platieb, než na aké boli doteraz zvyknutí. Pamätajte na niekoľko jednoduchých pravidiel:
- Prepitné dávajte vždy iba vtedy, keď ste skutočne spokojní s poskytnutou službou.
- Nie je nutné počítať percentá, postačí príjemné zaokrúhlenie.
- Ak vám niekto tvrdí, že prepitné je povinnosť, pokojne odmietnite – v Česku to stále neplatí.
Zostáva teda otázkou, či sa česká kultúra reštaurácií ubráni tomuto zvyku, alebo či si ho osvojí, čím stratí časť svojej pohodovej a bezstarostnej atmosféry. V každom prípade by mali byť Česi opatrní, aby si neprebrali z Ameriky zvyk, ktorý môže znamenať zmenu celej ich pohodlnej spoločenskej atmosféry.
