Zlé sny sa občas vyskytnú u každého človeka. Väčšina ľudí si ich spája s pojmom nočná mora. Existuje však ďalší jav – nočný des –, ktorý sa často zamieňa s nočnými morami, hoci ide o úplne odlišnú poruchu spánku. Aby bol článok presný, opierame sa o vedecké poznatky parasomnií, teda porúch správania počas spánku.
Nočná mora a nočný des: Dva rozdielne javy
Nočná mora (nightmare) – čo je pravda
- Vzniká v REM fáze spánku.
- Má živý dej s výrazným pocitom strachu alebo úzkosti.
- Človek sa zvyčajne prebudí a pamätá si obsah sna.
- Po prebudení je plne orientovaný.
Nočný des (night terror) – odborná definícia
- Patria do skupiny NREM parasomnií, čiže vznikajú počas hlbokého NREM spánku (stupne 3–4).
- Trvajú niekoľko sekúnd až pár minút.
- Prejavujú sa prudkým vyľakaním, krikom, panikou, zrýchleným pulzom a silným napätím tela.
- Človek počas epizódy nie je prebudený, ale je v stave medzi spánkom a čiastočnou aktiváciou mozgu.
- Po prebudení si pamätá málo alebo vôbec nič.
Toto je hlavný a vedecky potvrdený rozdiel: REM = nočná mora, NREM = nočný des.
Ako presne vyzerá nočný des?
Epizóda nočného desu je pre okolie často desivá, hoci spiaci človek si ju neskôr neuvedomuje.
Typické prejavy sú:
- náhly výkrik alebo plač
- prudké sadnutie na posteľ alebo nekoordinované pohyby
- rýchle dýchanie, potenie, rozšírené zreničky
- výraz paniky a dezorientácie
- niekedy útek z postele; je to však nevedomé správanie, nie reakcia na konkrétny sen
- pokusy o upokojenie môžu vyvolať odpor alebo reflexívne obranné pohyby
Dôležité:
Na rozdiel od nočnej mory nejde o „ zlý sen “ – pri nočnom dese zvyčajne neexistuje žiaden snový obsah, aspoň nie taký, ktorý by si človek ráno pamätal. Nejde teda o REM „film“, ale o poruchu prechodu medzi spánkovými cyklami.
Prečo vznikajú nočné desy? (vedecky potvrdené príčiny)
Medzi najčastejšie a uznávané faktory patria:
- nedostatok spánku alebo narušený spánkový režim
- stres, preťaženie a emocionálne napätie
- horúčka (najmä u detí)
- spánková deprivácia
- niektoré lieky, najmä tie ovplyvňujúce CNS
- genetická predispozícia (v rodinách s výskytom parasomnií sa objavujú častejšie)
Nočné desy sú najčastejšie u detí vo veku 3–12 rokov, pričom sa vo väčšine prípadov s vekom upravia. U dospelých sú relatívne zriedkavé a niekedy sa spájajú so stresom, traumou alebo s inými spánkovými poruchami (napr. spánkové apnoe).
Pomer dievčatá/chlapci: výskumy ukazujú, že dievčatá môžu mať o niečo vyšší výskyt, ale rozdiel nie je extrémny.
Čo robiť počas epizódy nočného desu? (odborné odporúčania)
Najdôležitejšie pravidlo: nezasahovať prudko a nesnažiť sa spiaceho zobudiť silou.
Správny postup:
- zachovať pokoj
- zabezpečiť, aby sa osoba neporanila
- hovoriť tichým, upokojujúcim hlasom
- počkať, kým epizóda prirodzene odoznie
Čomu sa vyhnúť:
- nepreháňať fyzický kontakt – môže reflexívne vyvolať odpor alebo agresívnu reakciu
- neprebúdzať násilím
- nepýtať sa hneď po epizóde, čo sa dialo – človek to väčšinou nevie
Epizóda sa zvyčajne skončí v priebehu niekoľkých minút a postihnutý znovu zaspí.
Kedy vyhľadať odborníka?
Vyšetrenie je vhodné, ak:
- nočné desy sa objavujú často (viac krát týždenne)
- vedú k nebezpečnému správaniu (pád z postele, útek z izby)
- sú prítomné aj v dospelosti
- sú sprevádzané ďalšími spánkovými problémami (napr. apnoe)
- výrazne narúšajú spánok celej rodiny
V takých prípadoch sa odporúča vyšetrenie u spánkového špecialistu, psychológa alebo psychiatra so skúsenosťami s parasomniami.
Zhrnutie pravdivých informácií
- Nočná mora = REM spánok, človek si ju pamätá.
- Nočný des = hlboký NREM spánok, bez spomienok na dej.
- Prejavy nočného desu sú intenzívne, ale nie sú vedomé.
- Najčastejšie postihujú deti a vo väčšine prípadov vymiznú.
- Najlepšia reakcia je pokoj a zabezpečenie bezpečia.
- Časté epizódy si zaslúžia odbornú konzultáciu.
