Staré príslovie hovorí, že ráno je múdrejšie ako večer. Možno ste ho už viackrát počuli od starých rodičov či priateľov, keď ste sa nevedeli rozhodnúť. A hoci to znie ako ľudová múdrosť, moderná psychológia ju len potvrdzuje. Ak stojíte pred zásadným rozhodnutím alebo vás trápi problém, ktorý neviete vyriešiť, najlepšie, čo môžete urobiť, je nechať ho tak a vrátiť sa k nemu až na druhý deň.
Odpočinok ako tajná zbraň
Každý z nás zažil chvíľu, keď si lámal hlavu nad otázkou, no riešenie stále neprichádzalo. V takýchto okamihoch je paradoxne najrozumnejšie prestať sa trápiť a dopriať si spánok. Psychológovia sa zhodujú, že kvalitný oddych dokáže zabrániť unáhleným a nesprávnym rozhodnutiam, ktoré by sme neskôr ľutovali. Spánok má pre náš mozog zásadný význam – a to nielen pri riešení problémov.
Štúdia potvrdzuje, že spánok nie je len pasívny odpočinok, ale aktívny proces, ktorý podporuje pamäť, reguluje metabolizmus a znižuje psychickú únavu. Vedci odporúčajú minimálne sedem hodín spánku denne, aby mozog fungoval správne. Pri dlhodobom nedostatku spánku sa môžu objaviť poruchy sústredenia, emocionálna nestabilita či dokonca nebezpečné situácie porovnateľné s riadením auta pod vplyvom alkoholu.
Čo sa deje s telom, keď málo spíme
Čo robí mozog počas spánku
Počas spánku sa v mozgu odohráva fascinujúci proces. Nervový systém sa reorganizuje, odstraňujú sa toxické látky, ktoré sa nahromadili počas dňa, a mozog si doslova robí „poriadok“. Práve tento mechanizmus nám po prebudení dáva sviežosť, lepšiu schopnosť sústrediť sa a jasnejšie premýšľať. Aj preto sa často stáva, že ráno sa na ten istý problém pozeráme z úplne inej perspektívy a riešenie, ktoré večer neprichádzalo, zrazu máme priamo pred očami.
Kreativita prichádza s odstupom
Nielenže odloženie rozhodnutia pomôže k racionálnejšiemu uvažovaniu, ale môže podporiť aj tvorivosť. Štúdia ukázala, že spánok zvyšuje pravdepodobnosť tzv. „aha momentov“, teda náhlych vhľadov, keď človeka zrazu napadne jednoduché a účinné riešenie.
Ak si necháte veci „uležať“, dokážete sa na ne pozrieť s väčším odstupom a vyhnete sa unáhleným krokom, ktoré často viac uškodia, než pomôžu.
Krátke zdriemnutie ako rýchla pomoc
Nemusíte však čakať vždy až do rána. Vedci poukazujú na to, že aj krátke zdriemnutie počas dňa – ideálne 20 až 30 minút – dokáže prečistiť myšlienky a zlepšiť koncentráciu. Po takejto pauze býva človek vnímavejší, tvorivejší a schopnejší prichádzať s novými nápadmi. Krátky spánok podporuje konsolidáciu pamäte a prepojenie informácií, čo vedie k lepšiemu pochopeniu súvislostí.
Prečo netreba riešiť všetko hneď
Ľudia majú často pocit, že dôležité veci treba vyriešiť okamžite. Psychológovia však upozorňujú, že ak je myseľ preťažená, skôr ako riešenie prichádzajú chyby a zlé rozhodnutia. Keď si doprajete čas, môžete situáciu zhodnotiť objektívnejšie a pokojnejšie.
Odložiť rozhodnutie na druhý deň nie je znak slabosti či nerozhodnosti, ale naopak prejav múdrosti. Dávate si tým priestor na oddych, načerpanie energie a pohľad z iného uhla. Nie všetko je nutné vyriešiť okamžite – niektoré veci si jednoducho vyžadujú čas.
Ak sa teda nabudúce ocitnete pred problémom, ktorý sa vám zdá neriešiteľný, namiesto zbytočného trápenia zatvorte oči a choďte spať. Je dosť možné, že ráno budete mať v hlave odpoveď, ktorá večer vôbec neprichádzala.
