Nechávať oblečenie prehodené cez stoličku patrí medzi najbežnejšie návyky v domácnosti. Hoci si veľa ľudí myslí, že ide o lenivosť či nedbalosť, psychologické výskumy ukazujú, že za tým často stoja mechanizmy, ktoré s osobnostnými chybami nemajú nič spoločné.
Podľa odborníkov môže ísť o kombináciu rozhodovacej únavy, praktických preferencií, zaužívaných návykov alebo mentálneho preťaženia. V článku nájdete len vedecky podložené vysvetlenia.
1. Rozhodovacia únava – overený psychologický jav
Počas dňa robíme stovky rozhodnutí. Od drobností (čo si obliecť, čo jesť, ako odpovedať na správu) až po vážnejšie voľby. Množstvo výskumov potvrdzuje, že mozog má pri rozhodovaní obmedzenú kapacitu.
Keď sa večer ocitneme doma, môžeme mať jednoducho málo energie na ďalšie rozhodnutia, a to aj také jednoduché, ako napríklad:
- odložiť oblečenie do skrine
- hodiť ho do koša na prádlo
- alebo ho ísť prevesiť inam
V stave rozhodovacej únavy mozog automaticky volí najjednoduchšiu možnosť – položiť vec tam, kde to vyžaduje najmenej úsilia. Stolička je vtedy najrýchlejšie dostupné miesto.
2. Prechodová zóna: oblečenie, ktoré nie je ani čisté, ani špinavé
Výskumy o návykoch v domácnosti ukazujú, že ľudia často vytvárajú tzv. „transition spaces“ – prechodové miesta medzi dvoma kategóriami.
Mnoho oblečenia, ktoré cez deň nosíme, nie je dostatočne špinavé, aby muselo ísť do prania, ale zároveň ho nechceme ukladať späť ku úplne čistým veciam.
Preto vzniká prirodzená potreba mať miesto „niekde medzi“. A najčastejšie sa ním stáva:
- stolička
- koniec postele
- vešiak v chodbe
- alebo pevná plocha, ktorú používame intuitívne
Tento návyk je praktický, nie patologický ani psychologicky problematický.
3. Vplyv prostredia na kreativitu – fakty z výskumu
Jedna z najznámejších štúdií ukázala, že mierny neporiadok môže podporovať kreatívne myslenie.
V experimentálnych podmienkach ľudia pracujúci v menej upratanom prostredí:
- prichádzali s originálnejšími návrhmi
- mali otvorenejšie myslenie
- menej sa držali stereotypných riešení
Dôležité je však zdôrazniť, že štúdia nehovorí, že neporiadok je „lepší“ alebo „zdravší“. Hovorí len to, že môže stimulovať tvorivé myslenie v niektorých situáciách.
4. Psychické preťaženie a neporiadok – prepojenie existuje
Výskumy z oblasti environmentálnej psychológie ukazujú, že neporiadok v domácnosti môže byť dôsledkom, nie príčinou:
- úzkosti
- vyhorenia
- prežitkov stresu
- depresívnej nálady
- pocitu zahltenia povinnosťami
Ľudia, ktorí sa dlhodobo cítia psychicky vyčerpaní, majú často oslabené exekutívne funkcie (napr. plánovanie, organizácia, schopnosť dokončiť úlohu).
To niekedy vedie k hromadeniu vecí na viditeľných miestach.
Jedna významná štúdia zistila, že ženy opisujúce svoj domov ako neporiadny mali:
- vyššie hladiny kortizolu
- väčšiu únavu
- častejší výskyt depresívnych symptómov
Toto spojenie je vedecky podložené.
5. Prokrastinácia: ak odkladáme malé úlohy, odkladáme aj veľké
Psychológia prokrastinácie ukazuje jasný mechanizmus:
Ak mozog začne ignorovať malé povinnosti, ľahšie začne odkladať aj veľké.
Stolička plná oblečenia môže byť jedným z prvých signálov, že človek:
- mešká s jednoduchými úlohami
- vyhýba sa rozhodnutiam
- funguje v móde „urobím to neskôr“
Samozrejme, neplatí to pre každého – nejde o diagnózu, len o jeden z možných ukazovateľov.
6. Čo je mýtus a čo veda nepodporuje?
- Osobnostné typy podľa toho, ako odkladáme oblečenie, nie sú vedecky definované.
- Stolička s oblečením neodhaľuje „rebela“, „optimistu“ ani iný konkrétny typ osobnosti.
- Neexistujú žiadne oficiálne psychologické typológie založené na upratovacích návykoch.
Tieto tvrdenia sa často objavujú v magazínoch, ale nie sú súčasťou odbornej psychológie.
7. Ako pristupovať k neporiadku zdravo – odporúčania psychológov
Vedecky podložené odporúčania sú jednoduché:
Pravidlo dvoch minút
Ak niečo trvá menej ako 2 minúty – urobte to hneď.
Toto pravidlo vychádza z kognitívno-behaviorálnych metód a pomáha znižovať prokrastináciu.
Vytvorenie jasných „zón“
Pomáha mať určené miesto pre:
- oblečenie, ktoré ešte nechcete prať
- oblečenie pripravené na ďalší deň
- oblečenie, ktoré sa má uložiť späť
Keď existuje systém, mozog nemusí robiť ďalšie rozhodnutia.
Večerný minirituál
Krátka, 1-minútová rutina pomáha redukovať chaos a znižuje ranný stres.
Zhrnutie
- Nechávať oblečenie na stoličke je normálny a bežný návyk.
- Môže byť spôsobený rozhodovacou únavou, praktickými dôvodmi alebo mentálnym preťažením.
- Neexistujú žiadne presné osobnostné typy založené na tomto správaní.
- Nejde o znak lenivosti ani o psychickú poruchu.
- Mierny neporiadok môže podporiť kreativitu, ale zároveň môže zvyšovať stres – záleží na človeku.
Ak oblečenie na stoličke neznižuje kvalitu života, nie je to problém. Ak však vyvoláva napätie alebo pocit chaosu, existujú jednoduché stratégie, ktoré situáciu uľahčia.
