Lichôtka je ako jemný hodvábny šál – ak ju zaviažete s citom, dokáže rozžiariť celý outfit aj deň toho, komu ju venujete. No ak to s ňou preženiete, alebo zvolíte nevhodný tón, môže pôsobiť neúprimne či dokonca trápne. Pravdou však je, že lichôtky nepatria len do románov . V dnešnej dobe, keď si často posielame krátke správy, lajky a emotikony namiesto slov, má úprimná pochvala väčšiu hodnotu než kedykoľvek predtým.
Lichôtka nie je obchodná ponuka
Správne mierená pochvala nemá nič spoločné s manipuláciou. Ak ju vyslovíme úprimne a bez postranných úmyslov, môže vytvoriť malý spoločenský zázrak. Stačí, že niekomu poviete, že sa vám páčila jeho prezentácia, že má dobrý vkus, príjemný tón hlasu alebo krásnu vôňu parfumu – a v tom momente vzniká priestor, kde sa ľudia cítia príjemne a prijatí.
Lenže presne v týchto situáciách sa komplimenty často strácajú. Mnohí sa boja, že ak niekoho pochvália, budú pôsobiť priveľmi osobne, alebo že ich slová budú vyzerať ako pokus o lichôtku so zadným úmyslom.
Pritom pochvala by mala byť ako parfém – decentná, bez zbytočných tónov a vhodná pre každodenné nosenie.
Mladí ľudia chvália inak
Mladšia generácia sa na lichôtky pozerá úplne inak. Ich jazyk je uvoľnenejší, priamy a často prekvapivo svieži. Klasické „sluší ti to“ nahrádzajú výrazy ako „dobre vyzeráš“, „fit je top“ alebo jednoducho „máš dobrý vibe“.
A čo je ešte sympatickejšie – vedia kompliment aj prijať.
Zatiaľ čo staršia generácia má tendenciu brániť sa pochvale vetou typu: „Ale prosím ťa, to mám zo sekáča,“ mladšie ženy často len s úsmevom odpovedia: „Ďakujem.“ Tým nielen elegantne uzatvoria rozhovor, ale aj ukážu, že vedieť prijať pochvalu je rovnako dôležité, ako ju vedieť dať.
Možno práve to je lekcia pre nás všetkých – používať lichôtku nie ako zbraň, ale ako gesto sympatie. A keď ju dostaneme, jednoducho sa usmiať. Nie je potrebné analyzovať, čo tým asi ten druhý myslel.
Lichôtka ako súčasť modernej etikety
Etiketa nie je len súbor pravidiel o tom, ako sa servíruje kaviár. Je to skôr schopnosť pohybovať sa medzi ľuďmi tak, aby sa s nami cítili dobre. A práve lichôtka je v tomto smere jej najlepšou spoločníčkou.
Vie vyjadriť sympatie, obdiv aj uznanie – bez potreby niečo oplácať. Stačí, ak je konkrétna, úprimná a decentná.
Pochváliť kolegyňu za spôsob, akým viedla poradu. Všimnúť si, že má nové okuliare, ktoré jej pristanú. Alebo povedať recepčnej, že má krásny hlas v telefóne. Takéto slová nič nestoja, no vedia spríjemniť deň a zmeniť náladu celého pracoviska.
Vedieť pochváliť druhých je prejavom vnútorného pokoja a zrelosti.
Na čo si dať pozor
Nie každá veta, ktorá znie ako pochvala, je naozaj lichôtkou. Niektoré výroky v sebe skrývajú jemné bodnutie – a hoci to niektorí myslia „v dobrom“, druhý človek to môže vnímať inak.
Napríklad:
- „Ty si dnes tak pekne upravená, deje sa niečo špeciálne?“
(V preklade: inokedy takto nevyzeráš.) - „To tričko je odvážne, ja by som si naň netrúfla.“
(Inak povedané: zdáš sa mi trochu prehnaná.) - „Na tvoj vek vyzeráš skvele!“
(Skrytý význam: čakala by som, že budeš pôsobiť unavenejšie a staršie.)
Takýmto „pochvalám“ je lepšie sa vyhnúť. Lichôtka by mala byť čistá, bez vedľajších tónov – ako kvalitný parfém.
Slová, ktoré majú väčšiu silu než dokonalý styling
Možno práve úprimné komplimenty sú tým, čo nám v dnešnom svete chýba. Nie ako povinná formalita, ale ako jemný prejav kultivovanosti.
V čase, keď sa často rozprávame stručne, tvrdo a technicky, dokáže veta ako „Toto ste zvládli naozaj výborne“ zmeniť tón celej konverzácie.
A pritom nejde len o druhých – ide aj o nás. O to, ako vnímame ľudí okolo seba, ako hovoríme, ako sa správame. Každý úprimný kompliment je odrazom našej vnútornej harmónie a sebavedomia.
Lichôtka nie je slabosť, ani pretvárka. Je to jazyk, ktorému rozumie každá žena – bez ohľadu na vek, štýl či generáciu.
Možno žena, ktorá ju dostane, na chvíľu sčervenie alebo sa zľahka zaskočí. Ale s veľkou pravdepodobnosťou sa usmeje – a ten úsmev sa prenesie ďalej. V kancelárii, v kaviarni, na ulici. Pretože lichôtky nie sú trápne. Sú to slová v najkrajšom obale – a každá žena, nech má dvadsať alebo šesťdesiat, si ich zaslúži.
A ešte niečo: pravá lichôtka si nevyžaduje odpoveď. Nemusí byť opätovaná. Zostáva vo vzduchu ako decentná vôňa – cítiť ju len tam, kde je prítomný vkus, jemnosť a šarm.
