Vírus Nipah (NiV) patrí medzi vysoko nebezpečné zoonotické patogény – teda také, ktoré sa prenášajú zo zvierat na človeka. Prvýkrát bol identifikovaný v roku 1999 počas epidémie v Malajzii a Singapure. Odvtedy sa pravidelne objavuje najmä v Bangladéši a Indii, kde spôsobuje závažné ochorenia s vysokou úmrtnosťou a rizikom neurologických následkov.
Vírus Nipah: Jedna z najnebezpečnejších infekcií sveta. Ako sa šíri, aké má príznaky a ako sa pred ním chrániť
Hoci v Európe aktuálne nepredstavuje bezprostrednú hrozbu, odborníci ho pozorne sledujú, pretože ide o vírus s potenciálom spôsobiť veľké škody, ak sa dostane do hustej populácie.
Ako sa vírus Nipah šíri – mechanizmus prenosu
Podľa WHO a CDC sú hlavnými rezervoármi vírusu veľké ovocné netopiere z čeľade Pteropodidae (kalone). Tieto netopiere môže vírus vylučovať slinami, močom aj trusom.
Overené cesty prenosu:
1. Zo zvieraťa na človeka
- kontakt s nakazenými kaloňmi
- kontakt s hospodárskymi zvieratami, najmä s prasatami infikovanými vírusom
- konzumácia potravín kontaminovaných netopierím sekrétom (napr. surová šťava z datľovej palmy)
2. Medzi ľuďmi
Je potvrdený prenos pri úzkom kontakte, najmä:
- pri ošetrovaní chorých osôb
- pri vystavení telesným tekutinám infikovaného pacienta
Prenos vzduchom na veľké vzdialenosti nebol preukázaný.
Inkubačná doba a priebeh ochorenia
Inkubačný čas: väčšinou 4–14 dní, WHO však uvádza, že môže byť aj dlhší – v ojedinelých prípadoch až 45 dní.
Priebeh ochorenia môže mať dve formy:
1. Respiračná forma
- horúčka
- bolesti hlavy a svalov
- kašeľ
- bolesť hrdla
- respiračné ťažkosti, prípadne zápal pľúc
2. Neurologická forma
Najzávažnejším prejavom je akútna encefalitída (zápal mozgu), ktorá môže viesť k:
- záchvatom
- dezorientácii
- poruche vedomia
- kóme
Niektorí preživší majú dlhodobé následky – poruchy pamäti, záchvaty či iné neurologické zmeny.
Aká je úmrtnosť? Overené dáta
Podľa WHO a CDC sa úmrtnosť pri infekcii Nipahom pohybuje od 40 % do 75 %, pričom rozdiely medzi jednotlivými epidémiami sú veľké.
Výsledná úmrtnosť závisí najmä od:
- rýchlosti diagnostiky
- dostupnosti intenzívnej starostlivosti
- typu vírusového kmeňa (bangladéšsky typ má vyššiu smrtnosť než malajzijský)
Kde sa vírus Nipah vyskytuje najčastejšie
Krajiny s potvrdenými výskytmi:
- Bangladéš – opakované epidémie od roku 2001 (každoročné prípady).
- India – najmä štát Kérala, viacero ohnísk v posledných rokoch.
- Malajzia – historické ohnisko v roku 1999.
- Singapur – importované prípady z Malajzie.
- Filipíny – izolované prípady spojené s kontaktom s chorými zvieratami.
Najvyššie riziko predstavujú vidiecke a polovidiecke oblasti, kde sú ľudia blízko netopierích kolónií alebo chovu hospodárskych zvierat.
Existuje vakcína alebo liek? Aktuálne fakty
Vakcína:
- Neexistuje zatiaľ žiadna schválená vakcína proti vírusu Nipah.
- Prebiehajú klinické štúdie niekoľkých experimentálnych vakcín, no žiadna nie je zatiaľ určená na bežné použitie.
Liečba:
- Neexistuje špecifické antivirotikum.
- Terapia je podporná – udržiavanie vitálnych funkcií, liečba komplikácií, intenzívna starostlivosť.
Ako sa chrániť – odporúčania založené na faktoch
1. Vyhýbajte sa konzumácii surovej šťavy z datľovej palmy
V Bangladéši je to najčastejší zdroj prenosu. Šťavu treba vždy prevariť.
2. Nekonzumujte ovocie, ktoré mohli poškodiť netopiere
Najmä ak má stopy uhryznutia.
3. Minimalizujte kontakt s chorými zvieratami
Platí najmä pre cestovateľov v rizikových regiónoch.
4. Dôkladne si umývajte ruky
Po kontakte s ľuďmi so symptómami, po návšteve zdravotníckych zariadení alebo po dotyku zvierat.
5. Ochranné pomôcky pri kontakte s nakazenými
Rukavice, masky a ďalšie bariérové pomôcky sú štandardné odporúčanie CDC a ECDC.
6. Epidemiologické opatrenia
Medzi najúčinnejšie metódy patrí:
- izolácia pacientov
- trasovanie kontaktov
- karanténa osôb v riziku
- rýchle identifikovanie nových prípadov
Zhrnutie – 100 % overené informácie
- Vírus Nipah je zoonotický patogén so zdrojom v kalonoch.
- Prenos je možný medzi zvieratami, z potravín aj medzi ľuďmi.
- Inkubačná doba je 4–14 dní, niekedy až do 45 dní.
- Môže spôsobiť zápal mozgu a má vysokú úmrtnosť – 40 až 75 %.
- Najviac prípadov je v Bangladéši a Indii.
- Vakcína zatiaľ neexistuje, liečba je podporná.
- Prevenciu tvorí hygiena, vyhýbanie sa rizikovým potravinám a kontaktu s chorými.
