Ľudský mozog a jeho fungovanie sú stále opradené množstvom záhad. Napriek tomu, že máme k dispozícii rôzne vedecké výskumy a odborné publikácie, v spoločnosti sa neustále šíria mýty, ktoré sme si neraz priniesli ešte z čias školskej dochádzky. V nasledujúcich riadkoch vám predstavím päť najrozšírenejších omylov, ktorým ste možno aj vy doteraz verili.
1. Využívame len 10 % mozgovej kapacity
Veľmi známy (a často filmami šírený) mýtus hovorí, že človek dokáže naplno využívať iba 10 % svojho mozgového potenciálu. Podľa tejto teórie by ste v prípade, že by ste vedeli zapojiť „celých 100 %“, dosiahli až nadľudské schopnosti. Pravda je však iná – vedecké poznatky naznačujú, že ľudský mozog reálne beží takmer na plné obrátky, avšak doposiaľ rozumieme len približne desatine procesov, ktoré v ňom prebiehajú.
Inak povedané, takmer celý mozog je aktívny, ale veľká časť jeho činnosti je pre nás stále záhadou. Množstvo procesov sa odohráva na neurologickej a biochemickej úrovni, ktorú ešte nevieme presne popísať. Mýtus o desiatich percentách tak vznikol skôr v dôsledku faktu, že poznáme len zlomok toho, čo sa v našom mozgu v skutočnosti deje.
2. Zabúdanie je zlé
Ruku na srdce: koľkokrát ste sa už vystrašili, keď ste si nevedeli spomenúť na meno dávneho spolužiaka alebo ste zabudli, kde ste nechali kľúče? Mnoho ľudí si okamžite predstaví, že zabúdanie je známkou zhoršujúcej sa pamäte a predzvesťou vážnych diagnóz, ako demencia či Alzheimerova choroba. V skutočnosti je však zabúdanie nevyhnutné a do veľkej miery prospešné.
Mozog totiž aktívne triedi informácie – na tie dôležité a menej podstatné. Vďaka tomu dokáže uložiť esenciálne poznatky do dlhodobej pamäte, kým nepotrebné detaily vymaže alebo uloží menej dostupným spôsobom. Keď teda niečo zabudnete, neznamená to automaticky, že s vami ide „dolná voda“. Skôr je to dôkaz, že váš mozog robí prirodzenú selekciu.
3. Na pamäť sa môžeme vždy na 100 % spoľahnúť
Myslíte si, že vaša pamäť je spoľahlivá ako dobre nastavené hodinky? V skutočnosti platí, že spomienky sú často skreslené a naša pamäť funguje selektívne. Inými slovami, aj keď si myslíte, že si niečo jasne pamätáte, môže ísť o upravenú verziu reality.
Predstavte si napríklad skupinu žiakov odchádzajúcich z rovnakej hodiny v škole. Každý z nich si z nej odnesie iné kľúčové body a občas aj odlišné emócie. Všetko závisí od toho, aké dôležité informácie si ich mozog vyhodnotil ako prínosné, a tie si následne upevnil. Aj preto sa stáva, že ľudia, ktorí boli svedkami rovnakej situácie, podávajú rozdielne verzie toho, čo videli či počuli.
4. Existuje fotografická pamäť
Poznáte ľudí, ktorí sa tvária, že si pamätajú všetko do posledného detailu, akoby v hlave mali hotový fotoaparát? Samotná myšlienka fotografickej (alebo eidetickej) pamäte je fascinujúca – avšak doteraz nebola vedecky preukázaná.
Je pravda, že niektorí jedinci majú výnimočne vycibrenú schopnosť zapamätať si obrovské množstvo faktov alebo vizuálnych detailov. Zvyčajne sa ale dokázalo, že ide o nadpriemerné stratégie pri učení (mnemotechnické pomôcky), prípadne o intenzívnejšie emocionálne prepojenie so spomienkou, ktoré vytvára dojem dokonale ostrého „fotografického“ záberu. V praxi to môže znamenať, že spomienka pôsobí veľmi živo, no nejde o priamu a presnú kópiu reality.
5. Ľudia s amnéziou vôbec nevedia, kto sú
Zo známych filmov môžeme ľahko nadobudnúť dojem, že človek s amnéziou úplne stratí vedomie o vlastnej identite. Pravda je však iná. Amnézia často vzniká v dôsledku choroby mozgu či úrazu hlavy. Napriek tomu títo ľudia v mnohých prípadoch presne vedia, kto sú, dokonca si pamätajú aj viaceré informácie zo svojej minulosti.
Kde je teda problém? Pri amnézii zväčša zlyháva proces ukladania krátkodobých spomienok do dlhodobej pamäte. V praxi to znamená, že keď sa s človekom s amnéziou rozprávate, môže vám hravo vyrozprávať zaujímavé príhody zo svojho života, no nedokáže vám povedať, čo mal na raňajky pred hodinou. Nové spomienky sa mu jednoducho „neukladajú“ tak, ako by mali, a to prirodzene komplikuje bežné fungovanie.
Zhrnutie a ponaučenie
Naša pamäť a celkové fungovanie mozgu sú neuveriteľne zložité. Je fascinujúce sledovať, koľko mýtov o pamäti a schopnostiach mozgu sa stalo bežnou súčasťou našich rozhovorov či filmového priemyslu. Čo si z toho odniesť?
- Nepreceňujte vašu pamäť – môže byť ovplyvnená emóciami, selektívnym ukladaním informácií a čoraz častejším zabúdaním „nedôležitého“.
- Neodsudzujte zabúdanie – často ide o prirodzený a zdravý proces. Váš mozog tak selektuje, čo je naozaj podstatné a čo môže kľudne hodiť do pomyselného „koša“.
- Nenaháňajte sa za fotografickou pamäťou – skôr vylepšujte svoje techniky učenia a zapamätávania, napríklad pomocou mnemotechnických pomôcok.
Hoci sú výskumy mozgu a pamäte v plnom prúde, ešte stále nám unikajú mnohé odpovede. Netreba však podliehať panike, ak v hlave držíme niektoré z dlhožijúcich mýtov. Ak k nim pristupujeme s rozvahou a kritickým myslením, môžeme sa lepšie zorientovať v tom, čo je pravda a čo je len produkt filmov či neoverených príbehov.
Pamätajte, že tak, ako je mozog úžasný, je aj nesmierne komplexný – a v tom spočíva jeho najväčšie kúzlo i tajomstvo.
