Každý z nás je jedinečná osobnosť s vlastným charakterom, výzorom a váhou. Napriek tomu si však mnoho ľudí myslí, že všetci by sme mali byť štíhli. Prečo? Častokrát ide o spoločenské očakávania či predstavu, že štíhlosť automaticky znamená úspech a spokojnosť. Netreba však zabúdať, že náš fyzický vzhľad úzko súvisí aj s naším sebavedomím.
Ak sme so sebou spokojní, šírime okolo seba pozitívnu energiu. Ľudia nás potom vnímajú ako otvorené, optimistické a príjemné bytosti. Ak však svoje telo vnímame ako niečo „zlomové“ či nedokonalé, môže nás to dohnať k pochybnostiam o vlastnej hodnote, k negatívnym myšlienkam a k pocitu izolácie. Najmä u osôb s nadváhou či obezitou sa neraz prejavuje pocit viny, nízka sebadôvera a obmedzovanie sociálnych kontaktov. Ak sa to dlhodobo nerieši, môže to viesť až k vážnym psychickým problémom.
Problémy vyplývajúce z (ne)spokojnosti s postavou
Ak sme nespokojní s vlastnou postavou, často sa to odráža aj v našich spoločenských vzťahoch. Ľudia s kilami navyše sa môžu začať vyhýbať spoločenským udalostiam, pretože sa necítia komfortne. V snahe o rýchle zmeny môžu siahnuť po prísnych diétach či iných extrémnych opatreniach. Zo začiatku sa síce môže zdať, že sú účinné, no z dlhodobého hľadiska takýto prístup zlyháva. Navyše extrémne obmedzovanie jedla negatívne ovplyvňuje aj našu psychiku.
Medzi dôsledky radikálnych diét či neprimeraných zákazov v jedálničku môžu patriť:
- Časté výkyvy nálad, emočná nestabilita a strata sebaovládania
- Nadmerné dramatizovanie a zveličovanie problémov
- Neustále myšlienky krúžiace okolo jedla
- Znížená schopnosť sústrediť sa a pracovať efektívne
- Egocentrizmus a uzatváranie sa do seba
Keď sa chudnutie mení na posadnutosť
Túžba po dokonalej postave môže viesť až k vzniku porúch príjmu potravy. V takých prípadoch sa život človeka točí iba okolo jedla, ktoré sa stáva buď najväčším nepriateľom, alebo naopak, nekonečným lákadlom. Liečba takýchto porúch si vyžaduje dlhší čas a zvyčajne aj odborný dohľad – psychologický či lekársky.
Mnohí si neuvedomujú, že za extrémnymi diétami sa často ukrývajú hlbšie emocionálne problémy. Preto pri chudnutí netreba zabúdať ani na duševné zdravie, lebo bez vnútornej rovnováhy nemusí byť žiadna zmena postavy udržateľná.
Emočná obezita: ako sa z nej zotaviť?
Možno vás prekvapí, že obezita sa nemusí vždy viazať len na telo, ale aj na dušu. Dá sa o nej hovoriť ako o „emočnej obezite“ – stave, keď svoje pocity „zajedáme“ alebo ignorujeme a nechceme sa im postaviť čelom. Keď sme v strese, smutní či úzkostliví, siahneme po väčších porciách jedla, aby sme si vytvorili aspoň krátkodobú úľavu.
Zabúdame pritom, že okrem fyzickej kondície si musíme pestovať aj tú emocionálnu. Ako na to?
- Odstráňme negatívne myšlienky: Dobrým pomocníkom môže byť meditácia či relaxačné cvičenia. Ak si doprajeme chvíľku ticha, postupne dokážeme identifikovať negatívne vnútorné monológy a postupne ich nahradiť pozitívnejšími.
- Sebaprijatie a odpušťanie: Skúsme byť k sebe láskavejší. Ak spravíme chybu alebo porušíme diétu, neznamená to automatické zlyhanie. Rovnako dôležité je aj odpúšťať sebe a druhým. Emočne sa tak odľahčíme a predídeme hromadeniu negatívnych pocitov.
- Poznať a definovať problémy: Emocionálna bolesť má svoje korene, ktoré niekedy ignorujeme. Až v momente, keď si ich uvedomíme, môžeme začať pracovať na zmene.
- Objavme sami seba: Myšlienky, ktoré nám neustále behajú hlavou, zväčša nevieme „uchopiť“. Pokiaľ však chceme niečo napraviť, najprv to musíme vidieť a pochopiť. Preto je dobré zamerať sa na sebaspoznávanie napríklad formou denníka, terapie alebo hlbšej vnútornej reflexie.
Ako si udržať zdravé telo a pevnú myseľ
Neustále prejedanie sa je neraz dôsledkom stresu, úzkosti, smútku či dokonca depresie. Ak si chceme pomôcť, mali by sme skúsiť zmierňovať napätie aj inak než jedlom – či už formou fyzickej aktivity, rozhovoru s priateľmi, oddychu pri obľúbenej hudbe alebo pomocou psychológa.
Obezita totiž patrí k najrýchlejšie rastúcim zdravotným problémom. Nevyhovárajme sa len na genetiku – spôsob, akým myslíme, jeme a cítime, má často pôvod v našom mentálnom nastavení. Ak si začneme viac všímať vlastné stravovacie návyky a emócie, ktoré naše jedenie sprevádzajú, ľahšie zistíme, prečo jeme viac, než naozaj potrebujeme.
Dobrým začiatkom je napríklad znížiť porcie bez toho, aby sme radikálne menili druh potravín. Tým sa nevystavíme pocitu „ochudobnenia“ a skôr sa naučíme vychutnávať aj menšie množstvá jedla. Postupne zistíme, že nemusíme naplniť tanier až po okraj, aby sme sa cítili spokojní.
Zdravie tela i mysle sú dve prepojené nádoby. Ak sa naučíme zvládať stres a negatívne pocity iným spôsobom ako jedlom, odľahčíme nielen žalúdok, ale aj svoju dušu. A práve to je ten najdôležitejší prvý krok k trvalej premene postavy a k lepšej psychickej pohode. Pokiaľ však cítime, že sme v začarovanom kruhu, nebáť sa vyhľadať pomoc odborníka je jediná rozumná cesta. Profesionáli nám môžu pomôcť pochopiť hlbšie príčiny prejedania sa, emočných blokov či nedostatočného sebavedomia.
Vďaka tomu sa môžeme postupne odpútať od najhoršieho typu obezity – tej emočnej – a dopriať si vyrovnanejší a spokojnejší život.
