Vedecké poznatky z posledných rokov potvrdzujú, že sociálne vzťahy ovplyvňujú nielen našu psychickú pohodu, ale aj zdravie mozgu. Hoci demencii nemožno vždy zabrániť, kvalita medziľudských väzieb môže zohrávať dôležitú úlohu v tom, ako rýchlo mozog starne a ako dobre si dokáže udržať svoje funkcie.
Silné vzťahy, silný mozog: čo naozaj potvrdzuje veda
Človek je spoločenský tvor. Keď dlhodobo žije s minimom kontaktov, málo komunikuje a zriedkavo sa stretáva s inými ľuďmi, výskumy ukazujú jasný trend:
riziko kognitívneho úpadku je vyššie.
Vedci pri tom hovoria o dvoch pojmoch:
1. Sociálna izolácia
= málo reálnych kontaktov a málo sociálnych interakcií.
2. Osamelosť
= subjektívny pocit prázdnoty a nedostatku blízkosti, aj keď okolo človeka ľudia sú.
Podľa veľkých dlhodobých výskumov obe tieto situácie súvisia s vyšším rizikom demencie, a to približne o 25–50 %. Rozpätie je široké, pretože jednotlivé štúdie merajú riziko odlišnými spôsobmi. Zhodujú sa však v jednom:
Sociálne prepojení ľudia majú v priemere nižší výskyt demencie.
Dôvod je jednoduchý:
Sociálna interakcia stimulujú mozog, podporuje pamäť, pozornosť, jazykové schopnosti a pomáha mozgu vytvárať nové nervové spojenia. Ide o podobný efekt, ako keď riešime krížovky alebo sa učíme novú zručnosť – mozog sa „trénuje“.
Čo je zatiaľ vedecky nejasné
Nie je s istotou preukázané, že izolácia priamo spôsobuje demenciu.
Môže ísť aj o opačný mechanizmus:
- ľudia, u ktorých demencia začína, si to na začiatku často neuvedomujú
- prirodzene sa stiahnu z kontaktov, komunikujú menej, vyhýbajú sa spoločnosti
- následne pôsobia izolovanejšie
Preto sa výskumníci zhodujú, že ide o obojstranný vzťah – izolácia môže prispievať k rýchlejšiemu kognitívnemu úpadku, ale zároveň aj začínajúca demencia môže viesť k sociálnemu stiahnutiu.
Digitálna komunikácia tiež hrá svoju úlohu
Najnovšie výskumy ukazujú, že aj kontakt „na diaľku“ (videohovory, telefonáty, online komunikácia) má pozitívny vplyv, ak človek nemá možnosť stretávať sa osobne. Digitálna osamelosť – teda úplná absencia kontaktu aj online – môže taktiež zvyšovať riziko kognitívnych problémov.
Ako môžeme mozog chrániť podľa toho, čo je naozaj overené
Hoci demencii nemožno zaručene zabrániť, existujú postupy, ktoré výskumy podporujú ako prospešné:
sociálny kontakt – pravidelné rozhovory, stretnutia, komunikácia,
duševná aktivita – učenie sa nových vecí, krížovky, čítanie, hry,
fyzická aktivita – veľmi silný ochranný faktor,
zdravá strava, dostatok spánku, kontrola tlaku a cukru,
odstraňovanie pocitu osamelosti – veľmi dôležité najmä v starobe.
Sociálne väzby nie sú liekom, ale významným ochranným faktorom, ktorý posilňuje mozog podobne ako pravidelný tréning.
Osamelosť môže priebeh demencie zrýchliť
Keď demencia prepukne, ľudia často:
- strácajú sebavedomie
- cítia hanbu pri rozhovoroch
- vyhýbajú sa spoločnosti
- uzatvárajú sa do seba
To môže urýchliť zhoršovanie pamäti a orientácie. Ide teda o začarovaný kruh, ktorého prelomenie môže spomaliť progres ochorenia.
Záver: blízkosť ľudí nie je luxus, ale súčasť zdravého mozgu
Starostlivosť o vzťahy je jedným z najdôležitejších pilierov zdravého starnutia. Pravidelný kontakt s rodinou, priateľmi či komunitou pomáha nielen psychike, ale aj mozgovým funkciám.
Demenciu nevylieči úprimný úsmev ani telefonát – ale môžu byť jedným z najsilnejších podporných nástrojov, ktoré máme k dispozícii. A čo je najlepšie: sú dostupné každému.
