Predstav si deň, ktorý sa takmer nikdy nekončí. Na niektorých miestach na Zemi sa slnko drží nad obzorom aj dvadsať hodín denne a noc sa zmení len na krátke šero. Pre ľudí, ktorí tam žijú, to znamená úplne iný rytmus života. Pre cestovateľov zas ide o zážitok, na ktorý sa nezabúda.
Keď sa deň odmieta skončiť
V našich zemepisných šírkach slnko každý večer poslušne zapadne a zanechá oblohu v tme. No za polárnym kruhom je to celkom inak. Tam prichádza obdobie, keď sa deň nechce skončiť – slnko obieha tesne nad horizontom a niekedy celé týždne vôbec nezapadne. V noci je namiesto tmy len modrasté svetlo, akési „večné súmraky“.
Tento zvláštny úkaz sa nazýva polárny deň. Ide o obdobie, keď slnko nezmizne za obzor ani na minútu. Na severe či juhu planéty sa vďaka nakloneniu Zeme počas letného slnovratu jeden z pólov kúpe v nepretržitom svetle.
Polnočné slnko – keď aj o polnoci svieti deň
V polárnych oblastiach je počas tohto obdobia svetlo neustále – deň aj noc splývajú do jedného nekonečného svetla. Tento jav sa často označuje aj ako polnočné slnko, pretože aj o polnoci obloha žiari teplými oranžovými tónmi.
Zaujímavé je, že polárny deň sa neobjavuje len priamo na póloch. Už na hranici polárneho kruhu je aspoň jeden deň v roku, keď slnko vôbec nezapadne. Čím viac sa človek posúva smerom k pólu, tým dlhšie toto obdobie trvá – niekde len pár dní, inde celé mesiace.
Krajiny, kde deň trvá 20 hodín
Na severe Nórska, Fínska, Švédska či Islandu trvá deň po letnom slnovrate až 20 hodín. Slnko síce na krátky čas klesne k obzoru, no nezmizne úplne – krajinu zahaľuje len jemné šero, v ktorom je stále dostatok svetla.
Ešte bližšie k pólu, napríklad na Špicberkoch, pretrváva polárny deň celé štyri mesiace. Turisti prichádzajú z celého sveta, aby zažili tento fenomén na vlastnej koži – predstava, že sa o polnoci môžeš prechádzať po slnečnej krajine, je pre mnohých neopísateľná.
Ako sa žije tam, kde deň nekončí
Pre miestnych je to bežná súčasť života, no pre návštevníkov to môže byť šok. Ľudský organizmus je totiž zvyknutý na striedanie dňa a noci. Ľudia mávajú problém zaspať, aj keď sú unavení – telo jednoducho reaguje na svetlo ako na signál bdelosti. Preto sú v týchto regiónoch bežnou výbavou domácností zatemňovacie závesy.
Na druhej strane, nekonečné svetlo má svoje čaro. Miestni chodia na túry aj hlboko po polnoci, organizujú festivaly a koncerty pod polnočným slnkom. Farmári zase využívajú dlhé dni na zber úrody, pretože rastliny majú viac času na fotosyntézu.
Ani zvieratá nie sú výnimkou. Napríklad sobovia sa dokážu prispôsobiť neustálemu svetlu a ich biorytmus sa riadi skôr počasím než striedaním dňa a noci.
Polárny deň a klimatická zmena
Po tisícročia bol polárny deň stabilnou súčasťou prírodného rytmu. Slnko sa počas leta dvíhalo vysoko nad horizont a celé týždne svietilo bez prestávky. Dnes však vedci pozorujú, že klimatická zmena postupne mení aj túto rovnováhu.
Samotná dĺžka polárneho dňa zostáva rovnaká – určuje ju sklon Zeme – no mení sa, ako tento deň vyzerá a aký má vplyv na život v arktických a antarktických oblastiach.
S rastúcimi teplotami sa sneh topí skôr, a tak má dlhé obdobie svetla oveľa silnejší účinok. Tmavý povrch zeme či mora absorbuje viac tepla než biela snehová pokrývka, ktorá by ho odrážala späť. Tento efekt, známy ako albedo, prispieva k ešte rýchlejšiemu otepľovaniu regiónov.
Ako sa mení život na severe
Dôsledky sú viditeľné na každom kroku. Rastliny začínajú rásť skôr, než kedysi, a migrujúce vtáky sa vracajú na svoje hniezdiská v inom čase. Polárne živočíchy sa musia prispôsobovať novým podmienkam – niektoré druhy s tým zápasia, iné naopak profitujú.
Aj ľudia prežívajú polárny deň inak než predtým. Letá sú teplejšie, vhodnejšie pre turistiku, a dlhšie obdobia bez ľadu menia spôsob života tradičných arktických komunít. Pre mnohých obyvateľov týchto krajín je to symbol slobody, pre vedcov však aj varovanie – svetlo, ktoré nikdy nezhasne, môže byť predzvesťou temnejších zmien, ktoré prichádzajú s globálnym otepľovaním.
