Depresia patrí k najrozšírenejším psychickým ochoreniam na svete a dokáže výrazne narušiť bežný život človeka. Hoci v minulosti bola často prehliadaná či podceňovaná, dnes už vieme, že ide o závažnú diagnózu, ktorá si vyžaduje odbornú starostlivosť. Problémom však zostáva fakt, že identifikovať presnú príčinu depresívnych stavov nie je jednoduché – dôvodov môže byť viacero a často sa prelínajú. Existujú však špecifické faktory, ktoré zvyšujú riziko depresie najmä u ľudí v dôchodkovom veku.
Depresia ako tichý zabijak
Depresívne poruchy majú na človeka vážny dopad a ich prejavy sú rôzne – od pretrvávajúcej zlej nálady, cez stratu záujmu o bežné aktivity, až po úplnú beznádej či dokonca myšlienky na smrť.
„Je dôležité vedieť odlíšiť obyčajný smútok či melanchóliu od skutočnej depresie,“ vysvetľuje psychiatrička. „Depresívna nálada musí trvať minimálne dva týždne nepretržite, aby sme mohli hovoriť o klinickej depresii. Tento stav už zasahuje do každodenných činností človeka a znemožňuje mu normálne fungovať,“ uviedla.
Ľudia, ktorí trpia depresiou, môžu byť často podráždení, plačliví, majú znížený výkon, intenzívne sa obviňujú za rôzne veci a neraz pochybujú aj o zmysle svojej existencie. „Práve preto nesmieme depresiu nikdy podceňovať – približne 70 % pacientov s týmto ochorením uvádza, že ich už napadli aj samovražedné myšlienky,“ dodáva lekárka s upozornením, že včasná pomoc je kľúčová.
Depresia v dôchodkovom veku: prečo je riziko vyššie?
Aj keď depresia môže zasiahnuť kohokoľvek bez rozdielu veku či sociálneho postavenia, starší ľudia, a najmä seniori nad 65 rokov, sú mimoriadne zraniteľnou skupinou. Výskumy potvrdzujú, že počet prípadov depresie v tejto vekovej kategórii stále narastá. Prečo je tomu tak?
Jedným z najzásadnejších dôvodov je nástup dôchodku a s ním spojená radikálna zmena životného štýlu. Hoci si mnohí ľudia spočiatku myslia, že odchod do dôchodku pre nich bude vyslobodením od dlhoročnej námahy, táto situácia má aj svoju odvrátenú stránku.
Dôchodok totiž často znamená, že senior zrazu stratí svoju každodennú rutinu, prichádza o pravidelný kontakt s kolegami a o sociálne väzby, ktoré si budoval počas pracovného života. Nejde len o obyčajnú nudu – ide o reálnu sociálnu izoláciu a osamelosť, ktorá sa môže ľahko zmeniť na depresívne stavy.
Keď človek stratí pocit vlastnej identity
Psychológovia upozorňujú, že ľudia v dôchodku často zažívajú tzv. stratu identity. Práca je totiž pre mnohých nielen spôsob, ako sa uživiť, ale aj významnou súčasťou ich sebaobrazu, dôstojnosti a zmysluplnosti. Ak zrazu príde o túto časť svojho života, môže sa cítiť nepotrebný, nehodnotný a izolovaný od spoločnosti.
Podobné závery priniesla aj taiwanská štúdia, ktorá skúmala vplyv odchodu do dôchodku na psychické zdravie seniorov. Ukázalo sa, že ľudia žijúci na vidieku, v menších mestách či odľahlejších oblastiach sú ešte ohrozenejší. Obzvlášť zraniteľnou skupinou sú podľa štúdie ženy v dôchodkovom veku.
Sociálna izolácia ako veľký rizikový faktor
Ďalšou významnou príčinou depresie u seniorov je náhla sociálna izolácia. „Títo ľudia mali pred odchodom do dôchodku množstvo príležitostí byť v kontakte s inými ľuďmi – v práci, pri rôznych spoločenských aktivitách či stretnutiach. Po skončení aktívneho pracovného života tieto možnosti miznú,“ vysvetľuje lekárka a hlavná autorka spomínanej štúdie.
Dôchodcovia sa často ocitnú v situácii, keď sa nemajú s kým porozprávať, nemajú komu zavolať a strácajú dôvod chodiť von. Ich dni sa menia na nekonečný stereotyp a prázdnotu, čo vytvára perfektné podmienky pre vznik depresívnych stavov.
Čo môžete spraviť, ak poznáte niekoho ohrozeného?
Ak poznáte niekoho vo svojom okolí, kto odišiel do dôchodku a vidíte, že sa jeho správanie zmenilo, nezatvárajte pred tým oči. Dôležité je seniorov podporovať v sociálnych aktivitách, komunikovať s nimi pravidelne, vytvárať im priestor na sebarealizáciu a dávať im pocit, že sú stále dôležitou súčasťou rodiny aj spoločnosti.
Ak však vidíte, že situácia je vážna a človek prejavuje znaky depresie, je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc psychológa či psychiatra. Práve včasná diagnostika a liečba môže pomôcť seniorom vrátiť späť chuť do života.
