Šimpanz (Pan troglodytes) je všeobecne považovaný za nášho najbližšieho žijúceho príbuzného v živočíšnej ríši. Genetická podobnosť medzi šimpanzmi a ľuďmi je obrovská – podľa viacerých výskumov zdieľame až 98 či dokonca 99 % génov. Najnovšie objavy však odhaľujú ešte jednu zaujímavú spojitosť: záľubu v alkohole. Vedci totiž pozorovali divo žijúce šimpanzy v západnej Afrike, ako sa zúčastňujú na akýchsi „alkoholových posedeniach“, pri ktorých do seba dostávajú menšie či väčšie množstvo prirodzene fermentovaného ovocia. Prečo to robia a čo to znamená pre naše chápanie evolúcie?
Kamerové pasce a fascinujúce pozorovanie
Medzinárodný tím výskumníkov využil na monitorovanie správania šimpanzov tzv. fotopasce (kamerové pasce). V rámci svojho pozorovania v národnom parku Cantanhez v Guinei-Bissau (Západná Afrika) skúmali správanie šimpanzov vo viacerých lokalitách. Ich hlavným cieľom bolo zistiť, akým spôsobom tieto primáty reagujú na dozrievajúce a fermentujúce plody stromu okwa (lat. Treculia africana), ktorý je známy aj ako africký chlebovník.
Plody okwa môžu vážiť až 30 kilogramov a po dozretí často padajú na zem, kde začnú kvasiť. Práve tam ich šimpanzy pravidelne nachádzajú a – ako sa ukázalo – s obľubou konzumujú. Z 28 preskúmaných plodov až 24 obsahovalo alkohol, avšak v pomerne nízkej koncentrácii (maximálne 0,61 %). Aj tak sa však preukázalo, že šimpanzy dokázali nájsť, rozpoznať a spoločne zdieľať práve tie plody, ktoré začali kvasiť.
Spoločné hodovanie: nový pohľad na šimpanzie vzťahy
Mimoriadne zaujímavým zistením je, že šimpanzy konzumovali kvasené ovocie spoločne. Pri doterajších pozorovaniach v divočine nebolo bežné, aby si šimpanzy takto vo veľkej miere zdieľali potravu. Na základe vyhodnotenia 70 rôznych nahrávok z kamerových pascí vedci zistili, že až v 9 z 10 prípadov, keď šimpanzy zdieľali ovocie, išlo práve o tie druhy, kde už prebiehala fermentácia. Zoznam hostí pri „alkoholovej hostine“ bol pritom pestrý – zapojili sa samce, samice aj mláďatá rôzneho veku.
Presný dôvod, prečo práve fermentované ovocie zdieľajú častejšie, zatiaľ nie je definitívne objasnený. Môže ísť o náhodu, ale rovnako je možné, že šimpanzy začínajú objavovať príjemné účinky, ktoré alkohol (aj v malom množstve) prináša – minimálne v zmysle chuti, vône alebo aj nenápadného vplyvu na náladu.
Sociálna väzba a evolučné súvislosti
Fakt, že sa šimpanzy zaoberajú kvaseným ovocím spoločne, podporuje hypotézu, že spotreba alkoholu mohla hrať určitú rolu v evolúcii sociálnych správaní u ľudí. U ľudí je totiž dobre známe, že zdieľanie alkoholu (napríklad počas osláv či tradičných posedení) posilňuje sociálne väzby, prináša uvoľnenie, a vďaka uvoľňovaniu dopamínu a endorfínov aj príjemné pocity.
Napriek tomu, že koncentrácia alkoholu v takto skonzumovanom ovocí nie je vysoká, je celkom možné, že šimpanzy dokážu vnímať aspoň slabé účinky fermentácie, prípadne sa im tento druh potravy zdá byť atraktívny z iných dôvodov – napríklad vďaka sladkej chuti či mäkšej konzistencii.
Nie je to žiadna novinka
V skutočnosti nejde o prvý prípad, keď sa v Afrike pozorovalo konzumovanie alkoholu u voľne žijúcich opíc. Už pred desiatimi rokmi bola v časopise Royal Society Open Science uverejnená štúdia, ktorá poukazovala na divoké šimpanzy v susednej Guinei. Tie si vraj rady pochutnávali na fermentovanej palmovej šťave, ktorá mohla dosahovať koncentráciu až 6,9 % alkoholu. V niektorých prípadoch výskumníci spozorovali, že opice dokázali vypiť až tri litre tohto „palmového vína“.
Zaujímavosťou je, že pri jeho pití používali listy ako provizórne lyžice, čo svedčí o ich mimoriadnej vynaliezavosti. Pozorovania navyše odhalili, že tieto šimpanzy neraz vykazovali náznaky opitosti alebo ospalosti, pričom sa na takýchto „hostinách“ zúčastňovali zástupcovia oboch pohlaví a všetkých vekových kategórií. Podobné správanie bolo dokonca zdokumentované aj u opíc v zajatí, ktoré sa tiež nevyhýbali alkoholu, ak sa im naskytla príležitosť.
Čo hovoria vedci a čo vieme ďalej?
Hoci máme čoraz viac dôkazov, že konzumácia alkoholu u primátov nie je žiadnym moderným „výmyslom“, stále sa nedá presne povedať, do akej miery tieto zvieratá vyhľadávajú alkohol zámerne. Môže ísť o číru náhodu – kvasené ovocie je jednoducho chutné, mäkké a ľahko dostupné na zemi. Alebo je tu aj možnosť, že šimpanzy začínajú spoznávať slabé omamné účinky takéhoto ovocia, čo im môže – podobne ako u ľudí – vyvolávať príjemné pocity a podporovať spoločenské putá.
Vedci momentálne plánujú dlhodobejšie skúmanie tohto fenoménu, aby lepšie pochopili, či a ako alkohol ovplyvňuje správanie a sociálne interakcie v šimpanzích skupinách. Teoreticky by sme tak mohli zistiť, či korene ľudského spoločného pitia siahajú až do obdobia, keď sa naši predkovia geneticky oddeľovali od spoločných predchodcov so šimpanzmi.
Záver
Pozorovania z parku Cantanhez prinášajú nový uhol pohľadu na to, ako blízko majú šimpanzy k ľuďom nielen na genetickej úrovni, ale aj v spôsobe spoločenskej konzumácie potravy. Hoci šimpanzy zrejme nezorganizujú „párty“ v ľudskom zmysle slova, ich správanie pôsobí prekvapivo podobne – najmä keď berieme do úvahy zdieľanie kvaseného ovocia, ktoré obsahuje alkohol.
Tieto poznatky opäť potvrdzujú, aké bohaté a komplexné dokáže byť sociálne správanie vo svete primátov. A hoci máme pred sebou ešte mnoho nezodpovedaných otázok, jedno je isté: ak hľadáme dôkazy, že predkovia ľudí mohli mať slabosť pre fermentované pochúťky už v hlbokých etapách evolúcie, správanie šimpanzov v Afrike je prelomovou stopou, ktorá nás núti prehodnotiť tradičné pohľady na pôvod ľudských osláv a rituálov.
